Léon Krier: Rozdiel medzi revíziami
obrázok |
d robot Pridal: de, fr, lb, sv Zmenil: en |
||
Riadok 65: | Riadok 65: | ||
[[Kategória:Luxemburskí architekti]] |
[[Kategória:Luxemburskí architekti]] |
||
[[ |
[[de:Leon Krier]] |
||
[[en:Léon Krier]] |
|||
[[fr:Léon Krier]] |
|||
[[lb:Léon Krier]] |
|||
[[sv:Léon Krier]] |
Verzia z 17:17, 10. december 2007
Léon Krier (* 1946, Luxembourg) je architekt, urbanista a teoretik architektúry. Od konca 70. rokov 20. storočia, ale hlavne počas 80. rokov, patril medzi najvplyvnejších neotradicionalistických architektov a hlavne urbanistov. Jeho najznámejším projektom je návrh mestskej časti Poundbury v Dorchestri v Anglicku, ktorej zakladateľom bol Waleský princ. Bojoval za znovuobnovenie tradičného európskeho modelu mesta a mal veľký vplyv na formovanie skupiny Nový urbanizmus hlavne v Amerike.
Okrem dočasnej fasády na Benátskom bienále architektúry v roku 1980, niekoľkých menších alternatív domov a mostového pavilónu v Pforzheime v Nemecku, je jeho jedinou zrealizovanou stavbou rodinný dom v Seaside na Floride (USA), kde sa podieľal aj na územnom pláne.
Léon Krier je ženatý s umelkyňou Ritou Wolff a v súčasnosti žije v Provence. Je mladším bratom architekta Roba Kriera.
Kariéra
Krier začal študovať architektúru na Stuttgartskej univerzite v Nemecku v polovici 60. rokov. V roku 1969 prerušil štúdium a začal pracovať v ateliéri Jamesa Stirlinga v Londýne. V Anglicku strávil 20 rokov. Prvých päť u Stirlinga, neskôr učil v Architectural Association a v Royal College of art. V rokoch 1987-1990 bol Krier prvým riaditeľom SOMAI – Skidmore, Owings & Merrill Architectural Institute, v Chicagu. Od roku 1988 pôsobí ako konzultant pre Jeho kráľovskú výsosť Charlesa, princa z Walesu a pôsobil na viacerých amerických univerzitách. Od roku 1990 až do súčasnosti pracuje ako výtvarný riaditeľ a dizajnér nábytku Giorgetti. Krier je známy svojou obranou klasickej architektúry a rekonštrukciou tradičného modelu „Európskeho mesta“. Na druhej strane, jeho práca ukazuje posun od racionálneho modernistického prístupu (návrh Univerzity v Bielfield, 1968) k narastajúcemu postmodernistickému a skutočne klasickému prístupu. Hlavným zlomom v jeho prístupe bol nerealizovaný návrh rekonštrukcie rodného mesta Luxemburg z roku 1978.
O architektúre a meste
Hlavným princípom Krierových názorov je vysvetliť racionálne základy architektúry a mesta. Tvrdí že: „V jazyku symbolov nemôže dôjsť k nedorozumeniu“. Pre Kriera majú budovy racionálny poriadok a typológiu: dom, palác, chrám, veža, kostol, továreň, a zároveň strecha, stĺp, okno, čomu hovorí „pomenovateľné prvky“. So zväčšujúcimi sa projektmi argumentuje, že budovy by sa nemali zväčšovať, ale deliť. Napríklad v jeho nerealizovanom návrhu na školu v Saint-Quentin-en-Yvelines (1978) vo Francúzsku – škola sa stala akousi zmenšeninou mesta. Krier hovorí, že „Stavba musí byť nielen súčasná, ale aj uspokojivá v dlhšom časovom období.“ Vďaka hľadaniu takejto typologickej architektúry bola Krierova práca označená ako „architektúra bez štýlu“.
O vývoji mesta
Krier napísal množstvo krátkych textov, ktoré boli zväčša uverejnené v časopise Architectural Design v priebehu 80. rokov. Často boli písané rukou vo forme náučných komentovaných diagramov proti modernistickému plánovaniu miest a jeho zámeru deliť mesto na zóny (bývanie, služby, priemysel, oddych, atď.). Podobne proti vyplývajúcim predmestiam, dochádzaniu do práce atď. Tvrdí že: „Mesto nie je veľká budova, budova nie je malé mesto, veľkú zákazku nemôže tvoriť jediná budova a mesto nemôže byť vytvorené chodbami a klimatizovanými átriami. Mesto sa skladá z ulíc a námestí, blokov budov a pamiatok.“
Výber z manifestov Léona Kriera
- Myšlienka rekonštrukcie
- Kritika zónovania
- Mesto a vidiek
- Kritika industrializácie
- Prvky urbanizmu
- Mesto v meste – Les Quartiers
- Veľkosť mesta
- Kritika modernizmu
- Organická versus mechanická kompozícia
- Mená a prezývky
- Budova a architektúra
- Rekonštrukcia európskeho mesta
- Európska kultúra v 21. storočí
Veľkosť mesta
Krier súhlasil s názorom architekta Heinricha Tessenowa, že medzi ekonomickým a kultúrnym bohatstvom mesta a obmedzeniami plynúcimi z jeho populácie je prísny vzťah. Tvrdil však, že to nie je len čistá hypotéza, ale historický fakt. Rozmery a geometrická organizácia mesta a jeho častí nikdy nie je výsledkom náhody alebo len ekonomickej nevyhnutnosti, ale dôsledkom usporiadania mesta a jeho častí, čo vytvára nielen estetickú, ale aj technickú a morálnu legislatívu. Krier navrhol rekonštrukciu európskeho mesta založenú na ľudskej mierke, kde veľkosť vychádza nie zo zónovania a cestných komunikácií, ale z remeselnej výroby, susediacich častí mesta a z dochádzkovej vzdialenosti z jedného konca mestskej časti na druhý do 10 minút.
Krier uplatnil svoje teórie v niekoľkých rozsiahlych, detailných návrhoch miest v západnom svete: Kingston upon Hill (1977), Rím (1977), Luxemburg (1978), Západný Berlín (1980-83), Brémy (1980), Stockholm (1981), Poing Nord, Mníchov (1983), Washington D.C. (1984), Atlantis, Tenerife (1988) a Poundbury (1989).
Publikácie
- Léon Krier: Rational - Architecture – Rationnelle. Archives d'Architecture Moderne, Brussels, 1978
- Léon Krier: Drawings. Archives d'Architecture Moderne, Brussels, 1980.
- Léon Krier: Houses, Palaces, Cities. Demetri Porphyrios, editor, Academy Publications, London, 1984. Published as the July/August issue of Architectural Design, volume 54 (1984).
- Léon Krier: Albert Speer: Architecture 1932-1942. Archives d'Architecture Moderne, Brussels, 1985.
- Léon Krier: Architecture and Urban Design 1967-1992. Richard Economakis, editor, Academy Publications, London, 1992.
- Léon Krier: Architecture: Choice or Fate. Andreas Papadakis Publisher, Windsor, England, 1998. České vydanie: Léon Krier: Architektura – volba nebo osud. Academia, Praha 2001.
- Léon Krier; 'Houses, Palaces, Cities', Architectral Design, Londýn, 54, 7/8, 1984.
- Léon Krier, “Urban Components”, Architectural Design, vol. 54, no 7/8, 1984, str. 43
Ocenenia
- Berlínska cena za architektúru, 1977
- Zlatá medaila Jefferson Memorial, 1985
- Cena Chicago American Institute of Architects, 1987
- Európska kultúrna cena, 1995
- Strieborná medaila Francúzskej akadémie udelená jeho knihe Architecture: Choice or Fate, 1997
- Cena Richarda Driehausa za klasickú architektúru, 2003