Sgrafito: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
prve publikovanie
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 22:53, 10. december 2007

Sgrafito (z talianskeho sgraffiare - škrabať) je grafická umelecká technika, pri ktorej dielo vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej hladenej omietky. Odškrabaním vrchnej omietky sa odkrýva spodná vrstva čím sa vytvára motív. Sgrafito vzniklo v Taliansku v období renesancie ako typický dekoratívny prvok tohto slohu a uplatňovalo sa najmä pri výzdobe fasád budov, neskôr aj v interiéroch.


Princíp vytvárania sgrafita

skica zobrazujúca princíp vytvorenia sgrafita

Na stenu sa nanesie hrubšia spodná vrstva zafarbenej omietky (intonaco collorito). Po jej zaschnutí sa nanesie tenká vrchná vrstva omietky bielej farby (intonaco bianco), do ktorej sa ešte za čerstva preškrabávajú motívy. Farba spodnej omietky v talianskej renesancii bola zvyčajne čierna až sivá a aj červená. Zafarbenie sa dosahovalo pomocou prírodných prímesí - popol zo slamy alebo dreva, rozomleté tehly a podobne. Na vrchnú vrstvu bola vhodná čo najjemnejšia vápenná omietka, prípadne iba vápenný náter, pretože umožňovali oveľa precíznejšiu kresbu zložitejších ornamentov ako hrubozrnné omietky. Obrátenie farebnosti tak, že spodná vrstva bola svetlá a vrchná tmavá sa nazýva kontrasgrafito. Okrem dvojfarebných motívov a ornamentov bolo možné navrstvením viacerých omietok vytvárať pestrejšie a dokonalejšie diela. Okrem spomenutého postupu existuje aj technika vytvorenia sgrafita do jednofarebnej omietky. Po nanesení sa do jednofarebnej omietky vyškrabe obrazec, pričom dotknuté miesta ostávajú drsnejšie a ináč reflektujú svetlo, čo má v konečnom dôsledku podobný efekt ako iná farebnosť. Okrem toho sa časom rozdiel ešte umocní, pretože na zdrsnených plôškach obrazu sa zachytávajú nečistoty, následkom čoho ešte viac stmavnú. V období renesancie sa vo veľkej miere používal na povrchové úpravy opracovaný kameň a vytvárala sa tzv. kamenná bosáž. Sgrafito umožňovalo dosiahnuť podobný efekt oveľa lacnejšie a jednoduchšie pomocou plasticky pôsobiaceho ornamentu pripomínajúceho jednotlivé kvádre. Oproti iným riešeniam bolo aj pomerne odolné voči poveternostným vplyvom.


Vznik a rozšírenie sgrafita

Sgrafito sa vyskytovalo predovšetkým v severných častiach Talianska. Jeho zrod spadá pravdepodobne do 16. storočia. Za jeho údajného vynálezcu je ozančovaný Ouden Feltrini, no iný zdroj poukazuje na maliara z Florencie - di Cosimu. Podľa nemeckej Wikipedie sa však technika sgrafita používala v Nemecku (Marburg a Wetterau) ako jednoduchá ľudová technika už v 13. storočí. Na Slovensko sa sgrafito dostalo spolu s talianskymi majstrami, ktorí tu pôsobili. Rozšírilo sa najmä v oblasti banských miest na stredom Slovensku a v spišských mestách. Uplatnilo sa najmä na verejných budovách a na fasádach šľachtických sídel.


Grafické motívy

Júlia Takátsová a Ľubica Veľasová uvádzajú vo svojom článku "Sgrafitová výzdoba kaštieľa v Ladomerskej Vieske" publikovanom v revue Pamiatky a múzeá 1999/1 rozdelenie sgrafita do troch základných skupín:

1. spočiatku jednoduchšie - geometrické obrazce, geometrické súvislé vzory vytvorené z priamok, kružníc a vlnoviek, obdĺžniky, kvádrovanie rôznych foriem, diamantová bosáž, klasické renesančné "psaníčko" (list)
2. súvislý kobercový vzor, motivicky neohraničený, pokrývajúci ako textília celé priečelie
3. rastlinné a iné ornamenty, figurálne alegorické, historické, mytologické výjavy - vznikali kopírovaním a zväčšovaním grafických predlôh, či už podľa grafických listov, alebo podľa ilustrácií z biblie


Kde možno sgrafito na Slovensku vidieť

Thurzov dom v Banskej Bystrici Zvonica v Kežmarku


Súčasné sgrafito

V súčasnej dobe a súčasnej architektúre sa sgrafito objavuje na fasádach budov alebo v interiéroch skôr iba zriedka a väčšinou je to vo forme umeleckého diela, ktoré je už v inom vzťahu k architektúre ako to bolo v období jeho najväčšieho rozkvetu. Sú to skôr obrazy v kontexte moderného súčasného umenia, abstraktné kompozície a experimenty.


Literarne pramene

Koch, W.: Malý lexikon architektúry; Bratislava, 1975, s.178

Takátsová, J., Veľasová, L.: Sgrafitová výzdoba kaštieľa v Ladomerskej Vieske in: Pamiatky a múzeá, 1999/1 článok uverejnený aj na internete na http://www.snm.sk/old/pamiatky/Pam_TEXT_99_1.htm#Tak%E1tsov%E1

nemecká Wikipedia: http://de.wikipedia.org/wiki/Sgraffito česká Wikipedia: http://cs.wikipedia.org/wiki/Sgrafito

http://www.sgraffiare.com/sgraphito.htm

http://www.hradkarlstejn.cz/vykladovy-slovnik/s/