Plínius Mladší: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
oprava a doplnenie
Peko (diskusia | príspevky)
d wikilinky, preklep
Riadok 10: Riadok 10:
Zachovali sa iba tieto diela:
Zachovali sa iba tieto diela:
* ''Panegyricus'', chváloreč na cisára [[Traján|Trajána]]
* ''Panegyricus'', chváloreč na cisára [[Traján|Trajána]]
* ''Listy'', ide o korešpondenciu z rokov [[98]]–[[108]], je to 247 listov, ktoré sú rozdelené do deviatich kníh. Jeho vzorom boli [[Cicero]]nove listy. Vo svojich listoch, ktoré písal priateľom, známym alebo významným osobnostiam píše o každodenných problémoch svojho súkromného a rodinného života a života rímskej spoločnosti. Známe sú dva listy adresované historikovi [[Tacitus|Tacitovi]], v ktorých podorbne opísal výbuch sopky [[Vezuv]] v auguste roku 79 po Kr. Na tieto knihy nadväzuje ďalšia (desiata) kniha, vydaná až po jeho smrti, tj. 121 jeho listov s cisárom Trajánom o úradných záležitostiach. Obyčajne sú to dvojice listov, pričom v liste písanom Plíniom sa uvádza niektorý z problémov, ktoré bolo treba riešiť v provincii, v druhom liste, ktorý písal cisár Traján, je odpoveď cisárskej kancelárie, ako treba spomínaný problém riešiť. Z tejto korešpodencie je významná dvojica listov, v ktorej Plinius píše o kresťanoch v provincii, v odpovedi cisár Traján píše, že kresťanov netreba osobitne vyhľadávať, ale v prípade, že nechcú obetovať štátnym bohom, treba ich potrestať. Plíniova korešpodencia je dôležitým prameňom pre poznanie rímskej spoločnosti na prelome 1. a 2. stor. po Kr.
* ''Listy'', ide o korešpondenciu z rokov [[98]]–[[108]], je to 247 listov, ktoré sú rozdelené do deviatich kníh. Jeho vzorom boli [[Cicero]]nove listy. Vo svojich listoch, ktoré písal priateľom, známym alebo významným osobnostiam píše o každodenných problémoch svojho súkromného a rodinného života a života rímskej spoločnosti. Známe sú dva listy adresované historikovi [[Tacitus|Tacitovi]], v ktorých podrobne opísal výbuch sopky [[Vezuv]] v auguste roku [[79]] po Kr.
Na tieto knihy nadväzuje ďalšia (desiata) kniha, vydaná až po jeho smrti, tj. 121 jeho listov s cisárom Trajánom o úradných záležitostiach. Obyčajne sú to dvojice listov, pričom v liste písanom Plíniom sa uvádza niektorý z problémov, ktoré bolo treba riešiť v provincii, v druhom liste, ktorý písal cisár Traján, je odpoveď cisárskej kancelárie, ako treba spomínaný problém riešiť. Z tejto korešpodencie je významná dvojica listov, v ktorej Plinius píše o kresťanoch v provincii, v odpovedi cisár Traján píše, že kresťanov netreba osobitne vyhľadávať, ale v prípade, že nechcú obetovať štátnym bohom, treba ich potrestať. Plíniova korešpodencia je dôležitým prameňom pre poznanie rímskej spoločnosti na prelome [[1. storočie|1.]] a [[2. storočie|2. stor.]] po Kr.


Jeho básnické pokusy sa nezachovali, ale z niektorých ukážok možno tvrdiť, že to neboli príliš kvalitné. Významná bola jeho historická tvorba, podľa Plíniových vlastných slov ho často prirovnávali k Tacitovi, v niektorých prípadoch ho dokonca hodnotili vyššie ako Tacita.
Jeho básnické pokusy sa nezachovali, ale z niektorých ukážok možno tvrdiť, že to neboli príliš kvalitné. Významná bola jeho historická tvorba, podľa Plíniových vlastných slov ho často prirovnávali k Tacitovi, v niektorých prípadoch ho dokonca hodnotili vyššie ako Tacita.

Verzia z 09:59, 12. december 2007

Plínius Mladší, Gaius Plinius Caecilius Secundus (* 61/62 Novum Comum – † asi 114 Bithýnia) zvaný Minor, t.j. Mladší bol rímsky rečník, vysoký štátny úradník a spisovateľ. Po smrti otca ho vychovával strýko (matkin brat) Plínius Starší, ktorý ho v závete adoptoval.

Získal rétorské a právnické vzdelanie. Ako obhajca sa stal pomerne známy. Slúžil ako vojenský tribún v Sýrii, potom sa venoval štátnej službe.

V rokoch 8990 bol cisárovým quaestorom, 9192 bol tribúnom ľudu a rok pôsobil vo funkcii praetora. V roku 100 zastával konzulát a v rokoch 111113 bol cisársky legát s prokonzulskou právomocou provincie v Bithýnii.

Dielo

Svoju literárnu činnosť začal vydávaním svojich prejavov (ktoré trochu upravoval), potom vydal svoju korešpondenciu (epistulae – listy) a básne.

Zachovali sa iba tieto diela:

  • Panegyricus, chváloreč na cisára Trajána
  • Listy, ide o korešpondenciu z rokov 98108, je to 247 listov, ktoré sú rozdelené do deviatich kníh. Jeho vzorom boli Ciceronove listy. Vo svojich listoch, ktoré písal priateľom, známym alebo významným osobnostiam píše o každodenných problémoch svojho súkromného a rodinného života a života rímskej spoločnosti. Známe sú dva listy adresované historikovi Tacitovi, v ktorých podrobne opísal výbuch sopky Vezuv v auguste roku 79 po Kr.

Na tieto knihy nadväzuje ďalšia (desiata) kniha, vydaná až po jeho smrti, tj. 121 jeho listov s cisárom Trajánom o úradných záležitostiach. Obyčajne sú to dvojice listov, pričom v liste písanom Plíniom sa uvádza niektorý z problémov, ktoré bolo treba riešiť v provincii, v druhom liste, ktorý písal cisár Traján, je odpoveď cisárskej kancelárie, ako treba spomínaný problém riešiť. Z tejto korešpodencie je významná dvojica listov, v ktorej Plinius píše o kresťanoch v provincii, v odpovedi cisár Traján píše, že kresťanov netreba osobitne vyhľadávať, ale v prípade, že nechcú obetovať štátnym bohom, treba ich potrestať. Plíniova korešpodencia je dôležitým prameňom pre poznanie rímskej spoločnosti na prelome 1. a 2. stor. po Kr.

Jeho básnické pokusy sa nezachovali, ale z niektorých ukážok možno tvrdiť, že to neboli príliš kvalitné. Významná bola jeho historická tvorba, podľa Plíniových vlastných slov ho často prirovnávali k Tacitovi, v niektorých prípadoch ho dokonca hodnotili vyššie ako Tacita.

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.