Żagań: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: sl:Żagań |
d + infobox |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Poľské mesto | |
|||
Obrázok = | |
|||
Názov = Żagań| |
|||
URL znaku = | |
|||
URL polohy = | |
|||
Vojvodstvo = | |
|||
Powiat = | |
|||
Druh = | |
|||
Gmina = | |
|||
Rozloha = | |
|||
Počet obyvateľov = | |
|||
Stav k = | |
|||
Hustota obyvateľstva = | |
|||
Nadmorská výška = | |
|||
Prvá písomná zmienka = | |
|||
PSČ = | |
|||
Predvoľba = | |
|||
Severná šírka = | |
|||
Východná dĺžka = | |
|||
TERC10 = | |
|||
EČV = | |
|||
Členenie = | |
|||
Adresa = | |
|||
Website = | |
|||
E-mail = | |
|||
Telefón = | |
|||
Fax = | |
|||
Starosta = | |
|||
Politická strana = | |
|||
BM = | |
|||
}} |
|||
[[Obrázok:POL Żagań COA.svg|200px|náhľad|Erb mesta]] |
[[Obrázok:POL Żagań COA.svg|200px|náhľad|Erb mesta]] |
||
[[Obrázok:Zagan poland.PNG|200px|náhľad|Poloha mesta na mape Poľska]] |
[[Obrázok:Zagan poland.PNG|200px|náhľad|Poloha mesta na mape Poľska]] |
||
Verzia z 16:31, 18. december 2007
| Żagań | |
| mesto | |
 | |
| Štát |  Poľsko
|
|---|---|
| Súradnice | 51°37′00″S 15°19′00″V / 51,616666666667°S 15,316666666667°V |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
  Poloha mesta v rámci Poľska
| |
| Wikimedia Commons: Żagań | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Żagań (čes. Záhaň, nem. Sagan) je mesto v juhozápadnom Poľsku, v Lubuskom vojvodstve pri hraniciach s Nemeckom, so štatútom hlavného mesta vidieckeho okresu Powiat żagański. Leží nad riekou Bóbr na pohraničí Sliezskej nížiny a Trebnických pahorkov. Južne od mesta sa rozprestierajú Dolnosliezske lesy. Býva tu 26 665 obyvateľov (stav z roku 2004).
Dejiny mesta
Żagań vznikol podľa historických údajov už v druhej polovici 12. storočia vďaka poľskému kniežaťu Boleslavovi IV. Kučeravému; prvá poznámka o meste pochádza z roku 1202. Mestské práva mu boli pridelené v roku 1285. Żagań bol v nasledujúcich storočiach hlavné mesto Żagańského kniežatstva a patril vládcom zo sliezskej vetvy dynastie Piastovcov. V 17. storočí sa mesto stalo časťou majetku kniežaťa Albrechta z Valdštejna. V konci 18. storočia vlastníctvo prešlo na rod Petera Birona a potom kniežaťa z Benevente Talleyranda. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia mesto ako časť Sliezska patrilo k územiu Pruska. Po druhej svetovej vojne sa stalo časťou Poľska.
Pamiatky
- Kláštor augustiánov (Klasztor Augustianów)
- Kláštor jezuitov (Klasztor Jezuitów)
- Kostol sv. Petra a Pavla (Kościół Świętego Piotra i Pawła)
- Kostol Svätého Ducha (Kościół Świętego Ducha)
|
Tento článok týkajúci sa geografie Poľska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |