Otto Wagner: Rozdiel medzi revíziami
grafická úprava článku |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 6: | Riadok 6: | ||
=== Život === |
=== Život === |
||
Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na Technische Hochschule vo Viedni, pokračoval na Bauakademie v Berlíne a štúdium dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni. |
Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na Technische Hochschule vo [[Viedni]], pokračoval na Bauakademie v [[Berlíne]] a štúdium dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo [[Viedni]]. |
||
Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k secesii. |
Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k [[secesii]]. |
||
Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek. |
Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo [[Viedni]], preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek. |
||
1896 manifest ''Moderne Architektur'', kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni. |
[[1896]] manifest ''Moderne Architektur'', kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni. |
||
Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou. |
Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou. |
||
Teda ide o odmietanie renesančnej a barokovej výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti. |
Teda ide o odmietanie [[renesančnej]] a [[barokovej]] výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti. |
||
Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry. |
Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry. |
||
V roku 1897 bolo vo Viedni skupinou umelcov založené hnutie Videnská secesia, ku ktorému patril okrem J.M.Olbricha, či J.Hoffmanna aj Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti. |
V roku [[1897]] bolo vo [[Viedni]] skupinou umelcov založené hnutie Videnská [[secesia]], ku ktorému patril okrem [[J.M.Olbricha]], či [[J.Hoffmanna]] aj Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti. |
||
Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente. |
Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente. |
||
Riadok 26: | Riadok 26: | ||
- 1898-1899 - Majolikový dom, Viedeň |
- [[1898-1899]] - Majolikový dom, [[Viedeň]] |
||
Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi. |
Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi. |
||
Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády. |
Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády. |
||
Riadok 32: | Riadok 32: | ||
- 1913 - Wagnerova vila II, Viedeň |
- [[1913]] - Wagnerova vila II, [[Viedeň]] |
||
Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotovou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I. |
Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotovou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I. |
||
Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami. |
Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami. |
||
- 1906 - Sankt Leopold V Steinhohe, Viedeň |
- [[1906]] - Sankt Leopold V Steinhohe, [[Viedeň]] |
||
Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon secesie (J.M.Olbrich). priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru. |
Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon [[secesie]] ([[J.M.Olbrich]]). priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru. |
||
Objekt je obložený mramorovými doskami. |
Objekt je obložený mramorovými doskami. |
||
- 1904-1906 - Budova poštovej sporiteľne, Viedeň |
- [[1904-1906]] - Budova poštovej sporiteľne, [[Viedeň]] |
||
Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom. |
Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom. |
||
Zaujímavý je aj interiér, kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb. |
Zaujímavý je aj interiér, kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb. |
||
Riadok 50: | Riadok 50: | ||
*1960 - prestavba mestského hradobného pása na súčasný bulvár Ring, Viedeň |
*[[1960]] - prestavba mestského hradobného pása na súčasný bulvár Ring, [[Viedeň]] |
||
*1898-1899 - Majolikový dom, Viedeň |
*[[1898-1899]] - Majolikový dom, [[Viedeň]] |
||
*1913 - Wagnerova vila II, Viedeň |
*[[1913]] - Wagnerova vila II, [[Viedeň]] |
||
*1906 - Sankt Leopold V Steinhohe, Viedeň |
*[[1906]] - Sankt Leopold V Steinhohe, [[Viedeň]] |
||
*1904-1906 - Budova poštovej sporiteľne, Viedeň |
*[[1904-1906]] - Budova poštovej sporiteľne, [[Viedeň]] |
||
*1910 -viedenská štvrť 22. okresu, Viedeň |
*[[1910]] -viedenská štvrť 22. okresu, [[Viedeň]] |
||
Verzia z 19:20, 18. december 2007
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Otto Wagner
Otto Wagner (* 1841, Penzing – † 1918, Viedeň) bol viedenský architekt, predstaviteľ secesie. ´
Život
Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na Technische Hochschule vo Viedni, pokračoval na Bauakademie v Berlíne a štúdium dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni. Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k secesii. Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek.
1896 manifest Moderne Architektur, kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni. Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou. Teda ide o odmietanie renesančnej a barokovej výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti.
Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry. V roku 1897 bolo vo Viedni skupinou umelcov založené hnutie Videnská secesia, ku ktorému patril okrem J.M.Olbricha, či J.Hoffmanna aj Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti. Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente.
Aj keď na sklonku života sa stretol s nepochopením zo strany viedenskej spoločnosti, Wgner svojimi návrhmi a spismi ovplyvnil obrovskú časť európskej architektonickej avantgardy.
Tvorba
Vybrané diela
- 1898-1899 - Majolikový dom, Viedeň Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi. Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády. Na tomto Wagnerovom dome môžeme zreteľne vidieť zladenie výzdoby s architektúrou.
- 1913 - Wagnerova vila II, Viedeň
Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotovou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I.
Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami.
- 1906 - Sankt Leopold V Steinhohe, Viedeň
Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon secesie (J.M.Olbrich). priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru.
Objekt je obložený mramorovými doskami.
- 1904-1906 - Budova poštovej sporiteľne, Viedeň
Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom.
Zaujímavý je aj interiér, kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb.
Dielo
Použitá literatúra
DULLA, M. :Dejiny architektúry 20. stor.. Bratislava, Skriptum 2002, 9, 10. ISBN 80-8085-079-8
Prinaová, F.- Demartiniová, E. : 1000 let architektury. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1