Kostolec (okres Považská Bystrica): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Robzle (diskusia | príspevky)
d fix, a to ostatné asi nie je o tejto obci
Riadok 28: Riadok 28:


== Poloha ==
== Poloha ==
Obec Kostolec sa nachádza v malebnom prostredí desať kilometrov severo východne od Považskej Bystrice. Je ukrytá za Maninskou tiesňavou. Obec,jej základna časť je rozložená po pravej strane kotliny pod skalnatým bralom Bosmány. Tvoria ju ešte dve osady Kresánie a Zahrady.Najvyžší bod obce je Kostelna. Panorámu dookola doplňujú Kavča, Drienovka, Ostrenec a Hoľazne, ktoré patria do chráneného územia Strážovske vrchy.
Názov Kostolec nesie ostrožný výbežok pohoria Považský Inovec s výškou 240 m.n m. vypínajúci sa nad obcou [[Ducové]]. Svojou polohou dominuje priľahlej časti Považia a poskytuje nádherný výhľad na široké okolie.


== Dejiny ==
== Dejiny ==

Verzia z 20:06, 24. december 2007

Kostolec (okres Považská Bystrica)
obec
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky
Okres Považská Bystrica
Rozloha km² (400 ha) [1]
Obyvateľstvo 273 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 68,25 obyv./km²
PSČ 017 05 (pošta Považská Bystrica 5)
ŠÚJ 513245
EČV (do r. 2022) PB
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kostolec
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostolec (pôvodný názov Kostelec) je obec na Slovensku v okrese Považská Bystrica.

Poloha

Obec Kostolec sa nachádza v malebnom prostredí desať kilometrov severo východne od Považskej Bystrice. Je ukrytá za Maninskou tiesňavou. Obec,jej základna časť je rozložená po pravej strane kotliny pod skalnatým bralom Bosmány. Tvoria ju ešte dve osady Kresánie a Zahrady.Najvyžší bod obce je Kostelna. Panorámu dookola doplňujú Kavča, Drienovka, Ostrenec a Hoľazne, ktoré patria do chráneného územia Strážovske vrchy.

Dejiny

Vďaka výhodnému postaveniu v blízkosti dôležitých dávnovekých ciest, predovšetkým považskej vetvy tzv. veľkej jantárovej cesty - spájajúcej severnú a južnú Európu. Ostroh sa stal obývaným miestom vo viacerých obdobiach praveku a včasnej doby dejinnej. Súvislý prehľad o vývoji osídlenia priniesol systematický archeologický výskum, ktorý na lokalite realizoval Archeologický ústav SAV v Nitre v rokoch 1968-72 a 75.

Stopy osídlenia pochádzajú už zo staršej doby kamennej (22 000 pred Kr.) respektíve aj neskoršej doby kamennej (2000 pred Kr.)

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.