Šurany

Šablóna:Infobox Slovenské mesto Šurany (po maďarsky Nagysurány) sú mesto ležiace v Nitrianskom kraji. Surany je mesto ktoré má okolo 12-14 tisíc obyvateľov. Je to priemyseľno- poľnohospodárske mesto, ktoré leží na pravom brehu rieky Nitry, v nadmorskej výške 144 m.Mesto sa delí na:Centrum,Nitriansky Hrádok,Sídlisko MDZ,Kopec a Kostolný Sek.

Polohopis

Časti obce

Nitriansky Hrádok,Kostolný Sek,Nový Svet,Kopec,Sídlisko MDZ,Centrum

Ulice

Šurany : Albertov Dvor, Bernolakovo3,5 Bottova, Cintorínska, Družstevná, Duklianska, Gorkého, Hasičská, Hledíkova, Hollého, Hradná, Hviezdoslavova, Chalúpkova, J. Kráľa, Jánošíkova, Jesenského, Jiráskova, Kollárova, Komenského, Kopec, Kpt.Nálepku, Krátka, Krížna, Kukučínova, Kútiky, Ľ.Podjavorinskej, Lesná, Levická, Lúčna,M.Kokošovej, Májová, Malá, Markusova, Matunákova, MDŽ, Mierová, Mlynská, Mostná, M.R.Štefánika, Mudrochova, Nábrežie, Námestie Hrdinov, Nitrianska, Nová, Novozámocká, Nový Dvor, Nový Svet, Partizánska, Poľná, Pri vodárni, Pribinova, Priekopy, Puškinova, Rázusova, Sládkovičova, Slovenská, SNP, SPTŠ, Staničná, Stará tehelňa, Suvorovova, Školská, Štrková, Štúrova, Švermova, T.Vansovej, Továrenská, Tyršova, Vajanského, Zámocká, Ž.Bosniakovej, Železničná, Športová

Kostolný Sek : Brezová, Južná, Kláštorná, Klubová, Kostolná, Kvetná, Medňanského, Na vŕšku, Pod gaštanmi, Poznanova, Rozmarínová, Severná, Slnečná, Šurianska, Ulica A.Slávku, Ulica sv.Anny, Východná, Za školou, Západná

Nitriansky Hrádok : Dolná, Hlavná, Jabloňová, Na brehu, Na lúkach, Na pažiti, Nad hliníkom, Pod hájom, Pod lipami, Pri Čiernej vode, Pri Zámočku, Prídavky, Riečna, Rovná, Topoľová, Ulička, Za kostolom, Záhradná

Vodné toky

• Malá Nitra
• Nitra
• Žitava (nové koryto)

Vodné plochy

Tona, Štrkáreň

Symboly obce

Erb

Mesto Šurany používa už po stáročia erb svojím obsahom sa hlásiaci do trinásteho storočia a odvodený od niekdajšieho kráľovského – štátneho znaku. Erb mesto Šurany používa bezo zmeny až po dnešné dni.

Heraldická komisia MV SR v roku 1991 odporučila erb mesta Šurian na zapísanie do Heraldického registra SR.

Erb mesta tvorí: v zelenom štíte dvojitý kríž, pod dolným kratším ramenom sprava položená hviezda, zľava privrátený mesiac, všetko strieborné s kratším spodným brvnom. V spodných rohoch ho sprevádzajú strieborná hviezdička a strieborný polmesiac.

Vlajka

Vlajka Šurian je bielo-zelená. Podobne ako ostatné vlajky odvodené od erbov s dvojramenným krížom je aj táto raz zvislo a dvakrát vodorovne delená, takže deliace línie evokujú symbol dvojitého kríža.

Pečať

Pečať mesta Šurany je okrúhla, uprostred s mestským symbolom a kruhopisom: „MESTO ŠURANY“.

História

Po prvýkrát sa Šurany spomínajú v listine uhorského panovníka Belu II. z 3. septembra 1138 ako „villa Suran“. To ale neznamená, že územie dnešných Šurian nebolo predtým osídlené. Archeologické nálezy, ktoré boli v Šuranoch objavené dokazujú, že táto lokalita bola osídlená už v neolite, čiže v mladšej dobe kamennej. Okrem iných pozoruhodným objavom bolo aj keltské pohrebisko z 2. storočia pred Kr. Ďalej nález rímskeho sídliska z doby sťahovania národov (4. storočie nášho letopočtu) a slovanské sídlisko z 9. storočia z čias kniežaťa Pribinu a Veľkej Moravy. Písomné pramene dokazujú, že už na konci 14. storočia jestvoval Šuriansky hrad a patrilo k nemu 12 dedín a osád. Postaviť ho dal vojvoda Stibor zo Stiboríc. V rokoch 1663–84 ho okupovali Turci a po Rákocziho povstaní bol z väčšej časti zbúraný. Posledné zostatky hradnej veže bolo vidieť ešte v 19. storočí. K významným osobnostiam tohto hradu patrí napr. Šimon Forgách, Štefan Ilešházy a kapitán hradu barón Tomáš Bosniak a jeho dcéra Žofia. Jej neporušené telo (zomrela 28. apríla 1644) odpočíva v loretánskej kaplnke v Tepličke nad Váhom neďaleko Strečna, kde žila s manželom Fraňom Wesselényim. V roku 1832 cisár František I. povýšil Šurany na kráľovské mesto s trhovým a jarmočným právom. V roku 1835 tu gróf Ľudovít Károlyi postavil prvý valcový mlyn, v roku 1854 vybudovali cukrovar, ktorý bol najstarším v Európe, no výroba cukru v ňom bola v roku 2000 ukončená. Od roku 1872 do roku 1918 boli Šurany okresným mestom a potom opäť v rokoch 1949 – 1960.

Politika

Obyvateľstvo

• Národnostné zloženie (2001): Slováci 97,3%, Maďari 0,8%, Česi 0,6%, Rómovia 0,3%.
• Vierovyznanie: Rímskokatolíci 80%, bez vyznania (ateisti) 14,8%, Evanjelici 1,2%, nezistené 3,3%.
• momentálne v Šuranoch žije 14 450 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavosti

V meste je veľký dvojvežový rímskokatolícky kostol sv. Štefana Prvomučeníka z roku 1936 a kaplnka Narodenia Panny Márie z roku 1937.

Mestské múzeum Šurany - v synagóge, približuje dejiny mesta od praveku po 20. storočie

Divadlo

Každoročne sa koná ochotnícky festival Divadelné Šurany.

Stavby

Pamiatky

• Zemné hradisko - Zámoček, nachádza sa v mestskej časti Nitriansky Hrádok. Právom je nazývaná slovenskou Trójou, patrí medzi najväčšie archeologické náleziská v Strednej Európe. Vzácnym nálezom je plastika sediacej ženy „Hrádockej Venuše – Magna Mater“, ktorá je vyobrazená na súčasnej slovenskej dvojkorunovej minci.

• Farský kostol sv. Štefana. Nachádza sa v centre mesta. Dal ho postaviť biskup Štefan Bosniak pravdepodobne na začiatku 40. rokov 17. storočia. V roku 1936 bola chrámová loď z bezpečnostných dôvodov asanovaná. Po asanácii začala výstavba nového kostola. Z pôvodného sa zachovali len dve barokové veže. Kostol bol vysvätený v roku 1942. Nachádzajú sa v ňom fresky a maľby nitrianskeho akademického maliara Edmunda Massányiho. Kostol má tri oltáre. Nad hlavným je freska umučenia svätého Štefana. Dvojvežový chrám je skvostom kostolnej architektúry na južnom Slovensku.

• Mariánsky - morový stĺp so sochou Immaculaty, z 18. storočia.

• Synagóga. Ortodoxná židovská synagóga bola postavená v eklektickom štýle v roku 1916. Je umelecky hodnotným dokladom vývoja architektúry a dokumentom dejín židovskej komunity na Slovensku. Po rozsiahlej rekonštrukcii interiéru dokončenej v roku 2005 budova synagógy zmenila funkciu z pôvodnej sakrálnej na kultúrno-spoločenskú. Verejnosti je prístupná ako výstavná a koncertná sieň. Je dominantou jadra mesta. Nachádza sa na ul. Malej. Tel. kontakt: 035 650 11 64.

Pomníky

Pamätník padlým v II. svetovej vojne z roku 1976.

A veľa krčém

Šport

• Bedmintonový klub Šurany[1]

• Hokejový klub Šurany[2]
• Futbalový klub FC ŠURANY alebo 2. futbalový klub INTER K.SEK.

Pravidelné podujatia

Každoročne sa v Šuranoch koncom mesiaca september konáva tradičný Šuriansky jarmok. (Väčšinou je to v období okolo 22.- 23. dňa v mesiaci september - piatok a sobota). Poslednú októbrovú nedeľu sa konávajú hody. Každoročne v júli na svätojánsku noc sa konajú oslavy v areály MS kúpaliska (disko, párty, volejbal, vatra,...).

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Mesto je významnou železničnou križovatkou. Priame trate vedú do smerov Bratislava, Nové Zámky, Nitra, Levice a Zlaté Moravce.

Dôležité firmy

Nachádza sa tu najstarší cukrovar v strednej Európe postavený v roku 1854. Nepretržite fungoval do roku 2000, kedy ho nový majiteľ odstavil. V súčasnosti sídlia v meste viaceré podniky a továrne, napr. AUTOMATY, BAN Joo ELEKTRONIX, staré a najznámejšie SILO v SR.LINDENAMAIER na Nitrianskej za nadjazdom.Firma ZEILER.TWINCAR.Tri Autobazáre.dalej su tu čerpacie stanice FORSAGE a SLOVNAFT.V Suranoch nájdete aj obchodné domy TESCO na ulici SNP a TERNO Supermaarket pred sídliskom MDZ.

Školstvo

• stredné: Gymnázium Šurany, Obchodná akadémia, Stredné učilište strojárske, Stredná odborná škola poľnohospodársko-potravinárska
• základné: CZŠ Žofie Bosniakovej, ZŠ A. Bernoláka a ZŠ SNP.

Osobnosti

V Šuranoch sa 3. augusta 1925 narodil Dominik Tóth, rímskokatolícky biskup.

Významné osobnosti

• barónka Žofia Bosniaková (1609 - 1644), dodnes uctievaná ako svätica.
• Michal Matunák (1866 - 1932), kňaz, historik, turkológ, archivár a múzejník, zomrel v Kremnici.

Médiá (foto, audio, dokumenty)

viac inrormácií na stránke mesta / www.surany.sk