Prirodzené právo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 16:49, 3. január 2008

Prirodzené právo je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.

Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od štátu a pramení z rozumu alebo prirodzenosti človeka. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prirodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že príroda (resp. jej stvoriteľ) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu cestu. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha človeku a prirode.

Za ťažisko prirozenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické. Presahuje to, čo je dané a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a čo by mohol byť človek.

Podľa Cicera je prirodzené právo najvyšší etický princíp spoločný všetkým ľuďom.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+'''Prirodzené právo''' je [[právo]], ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi,
-'''Právo prirodzené'''
-[[právo|právo]] prirodzené je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi,
 nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.
-Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od [[štát|štátu]] a pramení z [[rozum|rozumu]] alebo
+Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od [[štát|štátu]] a pramení z [[rozum|rozumu]] alebo prirodzenosti [[človek|človeka]]. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prirodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že [[príroda|príroda]] (resp. jej [[stvoriteľ|stvoriteľ]]) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu
+[[cesta|cestu]]. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha
-prirodzenosti [[človek|človeka]]. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa
-dá odvodiť z prirodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že [[príroda|príroda]] (resp.
-jej [[stvoriteľ|stvoriteľ]]) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať
-podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu
-[[cesta|cestu]]. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú
-prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu
-podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha
 človeku a prirode.
-Za ťažisko prirozenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné
+Za ťažisko prirozenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené
+právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické. Presahuje to, čo je dané a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a čo by mohol byť človek.
-sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v
-jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené
-právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické.
-Presahuje to, čo je dané a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a
-čo by mohol byť človek.
 Podľa [[Cicero, M. T.|Cicera]] je prirodzené právo najvyšší etický princíp spoločný všetkým ľuďom.
@@ Riadok 28: / Riadok 15: @@
 * {{filit|fvp/pravo_prirodzene.html}}
+[[Kategória:Právo]]
-{{filit na úpravu}}