Prirodzené právo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Prirodzené právo''' je [[právo]], ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi,
'''Právo prirodzené'''

[[právo|právo]] prirodzené je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi,
nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.
nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.


Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od [[štát|štátu]] a pramení z [[rozum|rozumu]] alebo
Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od [[štát|štátu]] a pramení z [[rozum|rozumu]] alebo prirodzenosti [[človek|človeka]]. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prirodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že [[príroda|príroda]] (resp. jej [[stvoriteľ|stvoriteľ]]) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu
[[cesta|cestu]]. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha
prirodzenosti [[človek|človeka]]. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa
dá odvodiť z prirodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že [[príroda|príroda]] (resp.
jej [[stvoriteľ|stvoriteľ]]) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať
podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu
[[cesta|cestu]]. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú
prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu
podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha
človeku a prirode.
človeku a prirode.


Za ťažisko prirozenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné
Za ťažisko prirozenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené
právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické. Presahuje to, čo je dané a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a čo by mohol byť človek.
sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v
jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené
právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické.
Presahuje to, čo je dané a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a
čo by mohol byť človek.



Podľa [[Cicero, M. T.|Cicera]] je prirodzené právo najvyšší etický princíp spoločný všetkým ľuďom.
Podľa [[Cicero, M. T.|Cicera]] je prirodzené právo najvyšší etický princíp spoločný všetkým ľuďom.
Riadok 28: Riadok 15:
* {{filit|fvp/pravo_prirodzene.html}}
* {{filit|fvp/pravo_prirodzene.html}}


[[Kategória:Právo]]
{{filit na úpravu}}

Verzia z 16:49, 3. január 2008

Prirodzené právo je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.

Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od štátu a pramení z rozumu alebo prirodzenosti človeka. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prirodného poriadku. S tým súvisí presvedčenie, že príroda (resp. jej stvoriteľ) zariadila všetko takým múdrym spôsobom, že treba len poznať podstatu človeka, jeho miesto a určenie v kozme, aby sme ho dostali na správnu cestu. Podla toho je potrebné vysvetliť a pochopiť vnútornú ľudskú prirodzenosť a vonkajšiu prírodu, odhaliť vo vonkajších formách ich prejavu podstatné jadro, aby sme našli kritériá pre to, čo zodpovedá a prislúcha človeku a prirode.

Za ťažisko prirozenoprávneho myslenia sa pokladá rovnosť a slobodné sebaurčenie ľudí. Vlastná funkcia a sila prirodzenoprávneho myslenia spočíva v jeho diskrepancii s jestvujúcimi pomermi a s pozitívnym právom. Prirodzené právo sa orientuje podľa toho, čo je možné, a nie podľa toho, čo je faktické. Presahuje to, čo je dané a meria to podľa toho, čo by mohla byť prirodzenosť a čo by mohol byť človek.

Podľa Cicera je prirodzené právo najvyšší etický princíp spoločný všetkým ľuďom.


Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.