Ján Francisci: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
oprava |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Ján Francisci''' (tiež Janko Francisci, Ján Francisci-Rimavský) (* [[1822]] [[Hnúšťa]] - † [[1905]] [[Martin]]) bol spolupracovník [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a [[Slovensko|slovenský]] národovec. |
'''Ján Francisci''' (tiež '''Janko Francisci''', '''Ján Francisci-Rimavský''') (* [[1822]] [[Hnúšťa]] - † [[1905]] [[Martin]]) bol spolupracovník [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a [[Slovensko|slovenský]] národovec. |
||
Ján Francisci študoval v [[Ožďany|Ožďanoch]], na [[evanjelici|evanjelickom]] lýceu v [[Levoča|Levoči]] a v [[Bratislava|Bratislave]] |
Ján Francisci študoval v [[Ožďany|Ožďanoch]], na [[evanjelici|evanjelickom]] lýceu v [[Levoča|Levoči]] a v [[Bratislava|Bratislave]], právo na kolégiu v [[Prešov]]e. Počas štúdiu v [[Bratislava|Bratislave]] sa zoznámil s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. |
||
V revolučných |
V revolučných ôsmich rokoch bol zatknutý a väznený v [[Plešivec|Plešivci]] a v [[Budapešť|Pešti]]. |
||
V rokoch [[1853]] - [[1859]] pôsobil ako župný komisár v [[Debrecín]]e. V rokoch [[1860]] - [[1861]] bol radcom miestodržiteľskej rady v [[Budapešť|Budíne]]. V rokoch [[1861]] - [[1863]] bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí. |
V rokoch [[1853]] - [[1859]] pôsobil ako župný komisár v [[Debrecín]]e. V rokoch [[1860]] - [[1861]] bol radcom miestodržiteľskej rady v [[Budapešť|Budíne]]. V rokoch [[1861]] - [[1863]] bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí. |
||
Verzia z 12:09, 20. august 2005
Ján Francisci (tiež Janko Francisci, Ján Francisci-Rimavský) (* 1822 Hnúšťa - † 1905 Martin) bol spolupracovník Ľudovíta Štúra a slovenský národovec.
Ján Francisci študoval v Ožďanoch, na evanjelickom lýceu v Levoči a v Bratislave, právo na kolégiu v Prešove. Počas štúdiu v Bratislave sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom.
V revolučných ôsmich rokoch bol zatknutý a väznený v Plešivci a v Pešti.
V rokoch 1853 - 1859 pôsobil ako župný komisár v Debrecíne. V rokoch 1860 - 1861 bol radcom miestodržiteľskej rady v Budíne. V rokoch 1861 - 1863 bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí.
V roku 1861 bol predsedom národného zhromaždenia v Martine, na ktorom bolo prijaté Memorandum národa slovenského. Pričinil sa tiež o založenie Matice slovenskej v roku 1863 a bol zvolený za jej doživotného čestného podpredsedu.
V roku 1864 - 1865 bol županom Liptovskej stolice. Neskôr bol hlavným dozorcom gymnázia v Revúcej a správcom Kníhtlačiarskeho účastinného spolku v Martine.