Monoclonius: Rozdiel medzi revíziami
upravene |
d š |
||
Riadok 21: | Riadok 21: | ||
==Poznávacie znaky== |
==Poznávacie znaky== |
||
Zadný okraj lebky vybiehal |
Zadný okraj lebky vybiehal do zvláštneho kosteného goliera, vzniknutého predĺžením temenných kostí. Tento golier chránil najzraniteľnejšie miesta na tele zvieraťa, šiju a krk. Trup bol krátky, okrúhly a v lopatkách dosahoval výšku približne 2 m. Nízke nohy boli silné a nie príliš dlhý chvost zviera pri chôdzi držalo nad zemou. Koža, ktorú poznáme zo zachovaných pseudomúmií, pripomínala [[nosorožec|nosorožiu]], bola hrubá a rozpadala sa na množstvo nepravidelných poličiek. Lopatkovité zuby v hustých radoch boli umiestnené v zadnej časti tlamy, predné okraje hornej aj dolnej čeľuste boli premenené v zobákovitý útvar. |
||
==Spôsob života== |
==Spôsob života== |
||
Monoclonius bol typickým suchozemským [[bylinožravce|bylinožravcom]], ktorý potravu nežuval, ale len na drobno strihal. K oddeľovaniu výhonkov a vetvičiek mu slúžil práve zobákovitý okraj čeľustí. |
Monoclonius bol typickým suchozemským [[bylinožravce|bylinožravcom]], ktorý potravu nežuval, ale len na drobno strihal. K oddeľovaniu výhonkov a vetvičiek mu slúžil práve zobákovitý okraj čeľustí. Jeho domovom boli oblasti neveľkých jazier s vyššie položenými suchými plošinami s porastmi stromov a krov, ktoré sa vtedy rozkladali v severnej časti terajších [[USA|Spojených štátov amerických]] a v južnej časti dnešnej [[Kanada|Kanady]]. |
||
[[Kategória:Prehistorické plazy]] |
[[Kategória:Prehistorické plazy]] |
Verzia z 15:54, 16. január 2008
Monoclonius (doslova "jednorožec") je rod vymretého rohatého dinosaura. Bol približne 5 metrov dlhý a pred 75 miliónmi rokov obýval západ dnešnej Severnej Ameriky. Meno dostal podľa jedného mohutného rohu, ktorý sedel na nosných kostiach. V súčasnosti zahŕňa jediný druh Monoclonius crassus.
Preradené druhy
V minulosti sa do rodu Monoclonius radilo mnoho druhov neskôr priradených iným rodom:
- M. albertensis (Lambe, 1913/Leahy, 1987) - dnes Styracosaurus albertensis.
- M. apertus (Lambe, 1904/Kuhn, 1964) - dnes Centrosaurus apertus.
- M. belli (Lambe, 1902) - dnes Chasmosaurus belli.
- M. canadensis (Lambe, 1902) - dnes Chasmosaurus canadensis.
- M. cutleri (Brown, 1917)- dnes Centrosaurus apertus.
- M. dawsoni (Lambe, 1902; vrátane Brachyceratops dawsoni a Centrosaurus dawsoni) - dnes Centrosaurus apertus.
- M. fissus (Cope, 1889) - nomen nudum.
- M. flexus (Brown, 1914) - dnes Centrosaurus apertus.
- M. longirostris (Sternberg, 1940/Kuhn, 1964) - dnes Centrosaurus apertus.
- M. lowei (Sternberg, 1940) - ? Brachyceratops.
- M. montanensis (Gilmore, 1914) - dnes Brachyceratops montanensis.
- M. nasicornis (Brown, 1917) - dnes časť Centrosaurus apertus a časť Styracosaurus albertensis (podľa Dodsona samica Styracosaura)
- M. recurvicornis (Cope, 1889) - nomen nudum dnes Ceratops recurvicornis.
- M. sphenoceras (Cope, 1890) - nomen nudum, zahŕňa druhy Agathaumas sphenoceras, A. monoclonius a Styracosaurus sphenoceras).
Poznávacie znaky
Zadný okraj lebky vybiehal do zvláštneho kosteného goliera, vzniknutého predĺžením temenných kostí. Tento golier chránil najzraniteľnejšie miesta na tele zvieraťa, šiju a krk. Trup bol krátky, okrúhly a v lopatkách dosahoval výšku približne 2 m. Nízke nohy boli silné a nie príliš dlhý chvost zviera pri chôdzi držalo nad zemou. Koža, ktorú poznáme zo zachovaných pseudomúmií, pripomínala nosorožiu, bola hrubá a rozpadala sa na množstvo nepravidelných poličiek. Lopatkovité zuby v hustých radoch boli umiestnené v zadnej časti tlamy, predné okraje hornej aj dolnej čeľuste boli premenené v zobákovitý útvar.
Spôsob života
Monoclonius bol typickým suchozemským bylinožravcom, ktorý potravu nežuval, ale len na drobno strihal. K oddeľovaniu výhonkov a vetvičiek mu slúžil práve zobákovitý okraj čeľustí. Jeho domovom boli oblasti neveľkých jazier s vyššie položenými suchými plošinami s porastmi stromov a krov, ktoré sa vtedy rozkladali v severnej časti terajších Spojených štátov amerických a v južnej časti dnešnej Kanady.