Monoclonius: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Dudo (diskusia | príspevky)
upravene
Robzle (diskusia | príspevky)
d š
Riadok 21: Riadok 21:


==Poznávacie znaky==
==Poznávacie znaky==
Zadný okraj lebky vybiehal v zvláštný kostený golier, vzniknutý predĺžením temenných kostí. Tento golier chránil najzraniteľnejšie miesta na tele zvieraťa, šiju a krk. Trup bol krátky, okrúhly a v lopatkách dosahoval výšku približne 2m. Nízke nohy boli silné a nie príliš dlhý chvost zviera pri chôdzi držalo nad zemou. Koža, ktorú poznáme zo zachovaných pseudomumií, pripomínala [[nosorožec|nosorožiu]], bola hrubá a rozpadala sa na množstvo nepravidelných poličiek. Lopatkovité zuby v hustých radoch boli umiestnené v zadnej časti tlamy, predné okraje hornej aj dolnej čeľuste boli premenené v zobákovitý útvar.
Zadný okraj lebky vybiehal do zvláštneho kosteného goliera, vzniknutého predĺžením temenných kostí. Tento golier chránil najzraniteľnejšie miesta na tele zvieraťa, šiju a krk. Trup bol krátky, okrúhly a v lopatkách dosahoval výšku približne 2 m. Nízke nohy boli silné a nie príliš dlhý chvost zviera pri chôdzi držalo nad zemou. Koža, ktorú poznáme zo zachovaných pseudomúmií, pripomínala [[nosorožec|nosorožiu]], bola hrubá a rozpadala sa na množstvo nepravidelných poličiek. Lopatkovité zuby v hustých radoch boli umiestnené v zadnej časti tlamy, predné okraje hornej aj dolnej čeľuste boli premenené v zobákovitý útvar.


==Spôsob života==
==Spôsob života==
Monoclonius bol typickým suchozemským [[bylinožravce|bylinožravcom]], ktorý potravu nežuval, ale len na drobno strihal. K oddeľovaniu výhonkov a vetvičiek mu slúžil práve zobákovitý okraj čeľustí. Jeho domovom boli oblasti neveľkých jazier s vyššie položenými suchými plošinami s porastmi stromov a krov, ktoré sa vtedy rozkladali v severnej časti [[USA|Spojených štátov amerických]] a v južnej časti [[Kanada|Kanady]].
Monoclonius bol typickým suchozemským [[bylinožravce|bylinožravcom]], ktorý potravu nežuval, ale len na drobno strihal. K oddeľovaniu výhonkov a vetvičiek mu slúžil práve zobákovitý okraj čeľustí. Jeho domovom boli oblasti neveľkých jazier s vyššie položenými suchými plošinami s porastmi stromov a krov, ktoré sa vtedy rozkladali v severnej časti terajších [[USA|Spojených štátov amerických]] a v južnej časti dnešnej [[Kanada|Kanady]].


[[Kategória:Prehistorické plazy]]
[[Kategória:Prehistorické plazy]]

Verzia z 15:54, 16. január 2008

Monoclonius

Monoclonius (doslova "jednorožec") je rod vymretého rohatého dinosaura. Bol približne 5 metrov dlhý a pred 75 miliónmi rokov obýval západ dnešnej Severnej Ameriky. Meno dostal podľa jedného mohutného rohu, ktorý sedel na nosných kostiach. V súčasnosti zahŕňa jediný druh Monoclonius crassus.

Preradené druhy

V minulosti sa do rodu Monoclonius radilo mnoho druhov neskôr priradených iným rodom:


Poznávacie znaky

Zadný okraj lebky vybiehal do zvláštneho kosteného goliera, vzniknutého predĺžením temenných kostí. Tento golier chránil najzraniteľnejšie miesta na tele zvieraťa, šiju a krk. Trup bol krátky, okrúhly a v lopatkách dosahoval výšku približne 2 m. Nízke nohy boli silné a nie príliš dlhý chvost zviera pri chôdzi držalo nad zemou. Koža, ktorú poznáme zo zachovaných pseudomúmií, pripomínala nosorožiu, bola hrubá a rozpadala sa na množstvo nepravidelných poličiek. Lopatkovité zuby v hustých radoch boli umiestnené v zadnej časti tlamy, predné okraje hornej aj dolnej čeľuste boli premenené v zobákovitý útvar.

Spôsob života

Monoclonius bol typickým suchozemským bylinožravcom, ktorý potravu nežuval, ale len na drobno strihal. K oddeľovaniu výhonkov a vetvičiek mu slúžil práve zobákovitý okraj čeľustí. Jeho domovom boli oblasti neveľkých jazier s vyššie položenými suchými plošinami s porastmi stromov a krov, ktoré sa vtedy rozkladali v severnej časti terajších Spojených štátov amerických a v južnej časti dnešnej Kanady.