Alpínske vrásnenie: Rozdiel medzi revíziami
prehlľad glob. tekt. pohybov doplnený do def. |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Alpínske vrásnenie''' je súbor tektonických pohybov, ktoré sa odohrali v [[Mezozoikum|druhohorách]] a najmä v [[Terciér|treťohorách]] a podmienili vznik [[Alpínska sústava|alpínskej sústavy]]. Názov pochádza od [[Alpy|Álp]], jedného z najdôležitejších pohorí, ktoré pri vrásnení vznikli. |
'''Alpínske vrásnenie''' je súbor tektonických pohybov, ktoré sa odohrali v [[Mezozoikum|druhohorách]] a najmä v [[Terciér|treťohorách]] a podmienili vznik [[Alpínska sústava|alpínskej sústavy]]. Názov pochádza od [[Alpy|Álp]], jedného z najdôležitejších pohorí, ktoré pri vrásnení vznikli. Bolo spôsobené konvergentným pohybom [[Africká platňa|africkej]], [[Indická platňa|indickej]] a [[Eurázijská platňa|eurázijskej platne]], pri ktorom subdukoval oceán [[Tethys (more)|Tethys]].. |
||
== Priebeh == |
== Priebeh == |
||
Verzia z 20:12, 24. január 2008
Alpínske vrásnenie je súbor tektonických pohybov, ktoré sa odohrali v druhohorách a najmä v treťohorách a podmienili vznik alpínskej sústavy. Názov pochádza od Álp, jedného z najdôležitejších pohorí, ktoré pri vrásnení vznikli. Bolo spôsobené konvergentným pohybom africkej, indickej a eurázijskej platne, pri ktorom subdukoval oceán Tethys..
Priebeh
Vrásnenie bolo spôsobené pohybmi tektonických platní bývalého superkontinentu Gondwana, ktoré sa začali v druhohorách, keď sa africká, indická a arabská platňa pohybovali na sever, kde narážali eurázijskú platňu. V tomto období boli k Európe pripojené jej južné časti. Arabská platňa oddelila z východu časť mora Tethys a vzniklo Stredozemné more, ktoré sa zase na západe otvorilo do práve vznikajúceho Atlantického oceánu. Indická platňa, ktorá pôvodne patrila k juhovýchodnej Afrike, sa spolu s Madagaskarom pred asi 70 miliónmi rokov na rozhraní vrchnej kriedy a paleocénu, oddelila a vydala relatívne rýchlo na severovýchod. Madagaskar zostal v blízkosti Afriky, indická platňa pokračovala v pohybe na sever. Pred ňou bol pohlcovaný pod kontinentálnu zemskú kôru zbytok mora Tethys, za ňou vznikal Indický oceán. Keď sa indická doska priblížila k Ázii, vzniklo medzi nimi geosynklinálne Tibetské more, ktorého dno bolo neskôr asi pred 7 až 10 miliónmi rokov koncom miocénu, orogeneticky vyzdvihnuté ako Himaláje.
Fázy alpínskeho vrásnenia[1]
- starokimerská fáza: hranica triasu a jury
- mladokimerská fáza: hranica jury a kriedy, ďalej sa delí na:
- austrijská fáza: spodná krieda až cenoman
- subhercýnska fáza: spodný semon
- laramská fáza: hranica kriedy a treťohôr
- pyrenejská fáza: staršie treťohory až hranica eocénu a oligocénu
- sávska fáza: staršie treťohory až hranica oligocénu a miocénu
- štajerská fáza: prelom mladších treťohôr a miocénu
- atická fáza: mladšie treťohory až hranica miocénu a pliocénu
- rodanská/valašská fáza: mladšie treťohory až hranica pliocénu a pleistocénu
- pasadenská fáza: pleistocén
Pozri aj
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Referencie
- ↑ podľa Paturi, Felix R. Kronika Zeme ISBN 80-7153-088-3 (1995), Fortuna Print, Bratislava, s. 554
|
Tento článok týkajúci sa geológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |