Snina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 198: Riadok 198:



2 športové haly
2 športové haly
10 telocviční
10 telocviční

2 cvičebne pri základných a stredných školách
2 cvičebne pri základných a stredných školách

9 ihrísk
9 ihrísk

4 basketbalové ihriská
4 basketbalové ihriská

6 tenisových kurtov
6 tenisových kurtov

2 fitnes centrá
2 fitnes centrá

1 futbalový štadión
1 futbalový štadión

1 hipocvičisko
1 hipocvičisko

2 prírodné
2 prírodné

1 umelé kúpalisko
1 umelé kúpalisko

1 provizórne klzisko
1 provizórne klzisko




Milovníci zimných športov môžu využiť lyžiarske vleky v Parihuzovciach (16 km od Sniny) alebo vlek v Uliči (31 km od Sniny).
Milovníci zimných športov môžu využiť lyžiarske vleky v Parihuzovciach (16 km od Sniny) alebo vlek v Uliči (31 km od Sniny).

Verzia z 20:06, 26. január 2008

Snina
mesto
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Snina
Historický región Zemplín
Rieka Cirocha
Nadmorská výška 216 m n. m.
Súradnice 48°59′17″S 22°09′24″V / 48,98806°S 22,15667°V / 48.98806; 22.15667
Rozloha 58,61 km² (5 861 ha)
Obyvateľstvo 21 326 (31. 12. 2005)
Hustota 363,86 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1364
Primátor Ing. Štefan Milovčík
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 069 01
Telefónna predvoľba 421-57
Kód 520802
EČV SV
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Snina
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.snina.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Snina je mesto ležiace v Prešovskom kraji neďaleko hraníc s Ukrajinou. Je to najvýchodnejšie zemplínske mesto, nachádzajúce sa na sútoku riek Pčolinka a Cirocha. Je obkolesené pohoriami Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a Vihorlatské vrchy. Na západe sa otvára do Cirošskej doliny. Je východiskom do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, ktorá je sopečného pôvodu a do Národného parku Poloniny, ktorý je od roku 1993 spolu s priľahlými územiami Ukrajiny a Poľska súčasťou medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty vyhlásenej organizáciou UNESCO na ochranu pralesovitých spoločenstiev. Mesto Snina je hospodárskym a správnym centrom regiónu, v ktorom spolu s ďalšími 33 obcami žije na rozlohe 80  503 ha vyše 40 000 obyvateľov. Samotné mesto má podľa posledného sčítania 21 326 obyvateľov.

Časti obce

Bramhora, Brehy, Centrum, Daľkov, Majer, Mier, Sídlisko I, Sídlisko II, Tabla

Symboly obce

Mestský erb je prevzatý z historickej pečate z 19. storočia a znázorňuje hámor, t.j. žľab, vodné koleso s konštrukciou, kladivo a nákovu. Farby erbu sú: štít zelený, koleso s konštrukciou zlaté, žľab, nákova a kladivo strieborné. Vzácnosťou schváleného erbu mesta SNINA je skutočnosť, že takýto zamestnanecký symbol je medzi mestskými erbami ojedinelý a je cenným obohatením doterajšieho celoštátneho súpisu mestských erbov. Autorom grafického návrhu mestského erbu je Dezider Barta.

História

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1343, kde sa Snina spomína ako súčasť majetku Drugethovcov. Ďalšou písomnosťou bola darovacia listina uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého zo 7. januára 1347. V 15. storočí sa Snina rozrástla a dosiahla určité mestské výsady. V tom čase malo mesto okolo 130 obyvateľov, čo na vtedajšie pomery bolo dosť veľa. V roku 1487 sa v nej spomína kláštor baziliánov. V 16. storočí Snina vystupovala ako oppidium. Po smrti Žigmunda II. Drugetha sninské panstvo pripadlo jeho dcére Kláre, vydatej za grófa Petra Zichyho. Koncom 18. storočia sa vlastníkom panstva stala grófka Terézia Wan Dernáthová a jej piati synovia. V roku 1781 dala postaviť nový murovaný kaštieľ namiesto starého dreveného.

V roku 1799 jej synovia predali veľkostatok podnikateľovi Jozefovi Rhollovi zo známej holandskej rodiny, ktorá už od 16. storočia podnikala v baníctve a hutníctve na Gemeri a Spiši. V roku 1809 objavil v Jozefovej doline (pomenovaná pravdepodobne po ňom) na upätí Vihorlatského pohoria ložiská železnej rudy a založil železiarsky závod, kde spracovával aj dovážanú rudu. V roku 1840 je Rholl známy ako majiteľ jednej vysokej pece, troch skujňovacích vyhní a niekoľkých hámrov na výrobu železiarskych polotovarov. V roku 1841 postavil aj zlievareň, kde bola uliata socha Herkula, ktorá sa dodnes nachádza na nádvorí kaštieľa v Snine.

V roku 1873 železiareň zaniká a zamestnanci sa preorientovali na pálenie dreveného uhlia z okolitých bukových lesov. Posledné drevené uhlie sa tu vypálilo v roku 1946. Jozef Rholl založil aj usadlosť Rhollové Hámre, ktorá sa neskoršie volala Sninské Hámre (dnešná obec Zemplínske Hámre). Po Rhollovcoch ostala v Snine ešte kaplnka na sninskom cintoríne.

Výpis z monografie bývalej Zemplínskej župy (1903-1905). Snina (str. 112, maď. Szinna)

„Malá obec v dolinke Cirochy. Je sídlom Sninského okresu, obvodného notariátu a toho času aj sídlom humenského rímsko-katolíckeho dekanského obvodu. Má 507 domov a 2750 vo väčšine rím.-katolíckych obyvateľov. Má vlastný poštový úrad a telegrafický úrad, železničnú stanicu v Humennom. Kaštieľ, v ktorom býva zať terajšieho majiteľa gróf Schaumburg-Lippe, je zriadený veľkopánskym pohodlím a stojí v krásnom parku, ku ktorému patrí aj zoologická obora (vadaskert). V parku pred kaštieľom nad vodometom stojí zo železa uliata socha Herkula, ktorého v roku 1841 zhotovili v železiarni v Jozefovej doline, patriacej k tejto obci. Tunajší rímsko-kat. kostol bol postavený v roku 1736. V obci, ktorá je sídlom hlavného slúžneho je štátna škola, žandárska a finančná kasáreň, úverové družstvo a parný mlyn. V katastri chotára je mohutný skalný útvar Sninský kameň, ktorý zďaleka vyzerá ako mohutný hrad.“

V rokoch 19091912 bola postavená železničná trať Humenné - Snina - Stakčín. Veľká bieda vyhnala veľa obyvateľov do cudziny najmä do Ameriky. Snina mala v roku 1910 pri sčítaní ľudu 2939 obyvateľov , pričom v cudzine žilo 466 vysťahovalcov. V roku 1912 bola v Snine postavená drevená píla , ktorá zamestnala 140 pracovníkov. I. svetová vojna ešte viac prehĺbila úpadok mesta. Obrat nastal počas Československej republiky (1918 - 1938), keď sa podarilo podstatne znížiť negramotnosť obyvateľstva. V roku 1926 však Sninu postihla rozsiahla povodeň na riečke Pčolinka, ktorá strhla železničný most. Celá vtedajšia obývaná časť (okrem časti Daľkov) bola zaplavená do úrovni okien domov. V roku 1932 Červený kríž zriadil v Snine poradňu pre matky s deťmi.

Politika

Primátor

  • 2006-2010: Ing. Štefan Miľovčík (NEKA)
  • 2002-2006: Ing. Marián Kníž (NEKA)
  • 1990-2006: Ing. Štefan Miľovčík (NEKA)

Mestské zastupiteľstvo

Komunálne voľby na Slovensku v roku 2006

Volebný obvod 1 (podľa počtu získaných hlasov):

  • Ing. Jozef Savka, nezávislý kandidát (1215)
  • JUDr. Iveta Bžánová, nezávislý kandidát (1062)
  • MUDr. Mária Kostelníková, Kresťanskodemokratické hnutie (957)
  • Mgr. Juraj Skrip, nezávislý kandidát (948)
  • MUDr. Andrej Kulan, Kresťanskodemokratické hnutie (936)
  • Anton Vass, Kresťanskodemokratické hnutie (912)
  • Michal Lukša, SMER - sociálna demokracia (798)
  • Ing. Štefan Nevoľník, Kresťanskodemokratické hnutie (793)
  • MUDr. Štefan Čopík, Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (724)
  • Ing. Ján Čop, Kresťanskodemokratické hnutie (718)
  • MUDr. Miroslav Suchý, SMER - sociálna demokracia (699)
  • Pavol Diňa, Kresťanskodemokratické hnutie (631)

Volebný obvod 2 (podľa počtu získaných hlasov):

  • Mgr. Ľubov Reháková, nezávislý kandidát (692)
  • Ing. Miroslav Balog, SMER - sociálna demokracia (473)
  • MUDr. Jozef Homza, Kresťanskodemokratické hnutie (446)
  • MVDr. Vladislav Juško, Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (412)
  • MUDr. Marek Andraščík, Kresťanskodemokratické hnutie (405)
  • Ing. Ján Harmaňoš, Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (332)

Obyvateľstvo

V roku 1567 vznikol najstarší súpis port zo Sniny. Napočítalo sa 22 a pol porty, z toho na majetkoch Štefana, Mikuláša a Gašpara Drugetha 19 port a na majetkoch Františka Drugetha 3 a pol porty.

  • 1598 - 75 domov
  • 1785 - 195 domov, 1 430 obyvateľov
  • 1903 - 507 domov, 2 750 obyvateľov
  • 1910 - 2939 obyvateľov
  • 1991 - 2 077 domov (1 718 rodinných), 5 755 bytov, 19 159 obyvateľov
  • 28. február 1993 - 20 062 obyvateľov

Kultúra a zaujímavosti

  • Významnou súčasťou kultúrneho diania v meste Snina je Galéria Miro (premenovaná na Galéria Andrej Smolák), ktorá je známa v Berlíne, Prahe a Bratislave. Jej zakladateľom je Dr. Miroslav Smolák. Pri príležitosti jej prvého výročia založili bratia Smolákovci v Snine tradíciu medzinárodného výtvarného festivalu. Jeho spoluorganizátormi sú mesto Snina a Umelecká beseda Slovenska. Festival sa počas piatich rokov výrazne zapísal do spoločenského života tohto regiónu a mimoriadnu pozornosť mu venuje mediálna sféra.
  • Výchovnovzdelávaciu , záujmovú a rekreačnú činnosť detí a mládeže zabezpečoval Dom pionierov a mládeže v Snine a jeho činnosť po roku 1989 prevzalo Centrum voľného času. Organizačná štruktúra centra zahŕňa oddelenia , záujmové útvary a kluby, ktorých činnosť sa zameriava na oblasti prírodných vied, turistiky, vedy a techniky, kultúry a umenia, telesnej výchovy a športu, spoločenských vied, etiky a cudzích jazykov.
  • Ku kultúrnemu životu mesta v súčasnosti prispieva aj divadelný súbor HRB, ktorý pôsobí pri Gymnáziu v Snine. Má približne dvadsať členov - študentov. Uviedol už tri vlastné hry, a to Ozajstná bolesť neexistuje, Mama, videl som anjela a Sme tolerantní.
  • Príťažlivý program má aj skupina historického šermu Vikomt, ktorá vznikla v Snine v roku 1983. Svoj program predvádzajú na jarmokoch, pri výročiach mesta, či kultúrnych podujatiach na hradoch a zámkoch po celom Slovensku.
  • V oblasti záujmovo umeleckej činnosti pôsobí Spoločnosť historických a country tancov Merlin, združujúci záujemcov o hudbu a tanec, mažoretky maršálky, ľudová hudba Borovka, detský folk. súbor Šiňavka, dievčenská spevácka skupina Jarabinka.
  • V Snine pôsobi už viac ako 50 rokov aj folklórny súbor Vihorlat s tradičnými tancami, ktorý dosiahol mnoho úspechov aj v zahraničí

Stavby a pamiatky

  • Sninský kaštieľ - postavený v roku 1781.
  • Kaplnka na sninskom cintoríne - postavená v roku 1847, je dvojpodlažná, v spodnej časti krypta, ktorá slúžila aj ako rodinná hrobka Rhollovcov.
  • Socha Herkula - odliata v roku 1841, nachádza sa na nádvorí kaštieľa.
  • Pomník vojakom, ktorí padli počas II. svetovej vojny - v parku pri rímsko-katolíckom kostole

Šport

Športové kluby

Športová činnosť v meste Snina sa rozvíja individuálne aj účelovo, pričom tu funguje mnoho športových klubov organizujúcich športovcov, napr. futbalový, hokejový, tenisový, turistický, jazdecký, šermiarsky, stolnotenisový, šachový, basketbalový, lyžiarsky, 2 zápasnícke a 3 volejbalové.

Športoviská

Na území mesta a v RO Sninské rybníky sa nachádzajú tieto športové zariadenia:



2 športové haly

10 telocviční

2 cvičebne pri základných a stredných školách

9 ihrísk

4 basketbalové ihriská

6 tenisových kurtov

2 fitnes centrá

1 futbalový štadión

1 hipocvičisko

2 prírodné

1 umelé kúpalisko

1 provizórne klzisko


Milovníci zimných športov môžu využiť lyžiarske vleky v Parihuzovciach (16 km od Sniny) alebo vlek v Uliči (31 km od Sniny).

Hospodárstvo a infraštruktúra

V okrese Snina sa nachádza vodná nádrž Starina, ktorá zásobuje vodou viacero miest východného Slovenska.

Doprava

Dôležité firmy

Verejné ustanovizne

Školstvo

Osobnosti

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Snina

Externé odkazy

Šablóna:Geolinky-Európa-mesto