Peptid

Peptid je organická chemická zlúčenina, ktorá vzniká zlúčením viacerých aminokyselín. Tie jednotlivé, v definovanom poradí (sekvencii) viazané aminokyseliny, sú pritom spojené do jedného nerozvetveného reťazca. Aminokyseliny v peptide sú navzájom pospájané amid-ovou väzbou. Kvôli veľkému významu peptidov v biochémii a organickej chémii je táto forma viazania nazývaná aj peptidová väzba. Ako peptidy označujeme relatívne krátke reťazce aminokyselín s 50 (vo všeobecnosti maximálne 100) aminokyselinami.

Peptidy sa od bielkovín líšia iba ich veľkosťou. Delenie medzi peptidmi a bielkovinami nie je jednoznačné a je určené dohodou. Hranica je približne pri 100 aminokyselinách.

V prírode vznikajúce peptidy sú tvorené prevažne prostredníctvom proteínovej biosyntézy. Informácia o sekvencii, ciže poradí aminokyselín, je kódované v DNA. Peptidy spĺňajú veľké množstvo funkcií. Ich funkčná charakteristika je pritom ale v prevažných prípadoch pochopená len zčasti. Sú známe príklady, v ktorých peptidy účinkujú ako hormóny, dalšie vykazujú naopak pri zápaloch tlmiace alebo podporujúce účinky a dalej sú známe aj antibiotické a antivirálne peptidy. Niektoré v potrave často sa vyskytujúce proteíny ako glutény, kazeíny alebo aj vo vajíčkach alebo špenáte nachádzajúce sa bielkoviny, môžu byť zažívacím procesom premenené na takzvané opioidé peptidy. Takéto peptidy na telo účinkujú podobným spôsobom ako morfín. Osoby, ktoré nie sú schopné opioidné peptidy ďalej zažívaním premeniť, môžu vyvynúť príznaky fyzickej alebo duševnej choroby.

Pojem peptid bol vytvorený Emilom Fischerom (1906). Peptid bol zložený z peptónu, proteínovo odbúraných produktov pepsínu a koncovky z polysacharid vďaka analógii k ich výstavbe z monomérov.

Štruktúra

Pri kondenzácii aminokyselín reaguje karboxylová skupina jednej aminokyseliny formálne počas úniku vody s aminoskupinou druhej aminokyseliny na kyselinoamidové skupenstvo -CO-NH- (peptidová väzba). Voľnú aminoskupinu na jednom konci peptidu nazývame N-Termín a na druhom konci sa táto skupina nazýva C-Termín.

Peptidová väzba nieje voľne otáčateľná, pretože existujú 2 rezonančné štruktúry. Toto zohráva dôležitú úlohu v štruktúre proteínov.

Úvod

Všeobecne sa počet aminokyselín, z ktorých jedna peptidová molekula pozostáva nazýva aj dĺžka reťazca. Na základe dĺžky reťazca rozdeľujeme

Dipeptidy - pozostávajúce z 2 aminokyselín
Tripeptidy - pozostávajúce z 3 aminokyselín
Oligopeptidy - pozostávajúce z do 10 aminokyselín
Polypeptidy - pozostávajúce z viac než 10 aminokyselín
Makropeptidy - pozostávajúce z viac než 100 aminokyselín

pričom toto zoradenie presnejšie rozďeluje len oligo- a polypeptidy. Ohraničenie medzi oligo- a polypeptidmi po jednej stránke a medzi polypeptidmy a proteínmi po druhej stránke nie je prísne, ale skôr sa pritom jedná o približné kontrolné veličiny, podľa ktorých sa môžme orientovať.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peptid na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).