Jan Syrový: Rozdiel medzi revíziami

	Jan Syrový
Biografické údaje
Narodenie	24. február 1888; Třebíč, Česko
Úmrtie	17. október 1970; Praha, Česko
Politická strana	bez straníckej príslušnosti
Odkazy
	Jan Syrový; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 23:52, 4. marec 2008

Armádny generál Jan Syrový (* 24. február 1888, Třebíč – † 17. október 1970, Praha) bol československý národný hrdina, člen a veliteľ Československých légií v Rusku a predseda česko-slovenskej vlády v období Mníchovskej dohody od 5. októbra do 30. novembra 1938.

Vojenská kariéra

Jan Syrový vyštudoval stavebný odbor na priemyslovej škole. Rok slúžil ako dobrovoľník v rakúsko-uhorskej armáde. V čase vypuknutia prvej svetovej vojny pracoval vo Varšave, kde sa prihlásil ako dobrovoľník do ruskej armády.

Hoci nastúpil ako bežný vojak, čoskoro dosiahol povýšenie na dôstojníka. Zúčastnil sa bitky pri Zborove, v ktorej prišiel o oko. Už v hodnosti generála absolvoval celú sibírsku anabázu československých legionárov. V júni 1920 sa vrátil do Česko-Slovenska ako všetkými rešpektovaný národný hrdina.

Stal sa zemským vojenským veliteľom, v roku 1925 potom náčelníkom hlavného armádneho štábu. Od roku 1933 zastával funkciu generálneho inšpektora česko-slovenskej brannej moci. Niekoľko mesiacov tiež zastával funkciu ministra národnej obrany.

Mníchovské udalosti a rozbitie Česko-Slovenska

22. septembra 1938, v čase silnejúceho tlaku nacistického Nemecka o rozbitie Česko-Slovenska bol Syrový povolaný na Pražský hrad, aby svojou autoritou upokojil zhromaždený dav, ktorý skandoval "dajte nám zbrane alebo Syrového." Syrový protestoval, ale vzhľadom na to, že Edvard Beneš vtedy spal, podarilo sa ho presvedčiť a pred dav vystúpil.

V ten istý deň, po odstúpení vlády Milana Hodžu i napriek výhradám, prijal miesto predsedu novej, úradníckej česko-slovenskej vlády. Sám hovoril, že poverenie prezidenta Beneša chápal ako rozkaz. Syrového vláda najprv vyhlásila mobilizáciu (23. septembra), no postupne ustupovala nátlaku Francúzska (neochotného plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o vojenskej pomoci) a Británie, ktoré viedli voči hitlerovskému Nemecku politiku appeasementu. Počas jeho predsedníctva došlo k podpísaniu a prijatiu Mníchovskej dohody a obsadeniu česko-slovenského pohraničia nemeckými silami na jej základe. Obranná stratégia prvej česko-slovenskej republiky založená na spolupráci so spojencami úplne zlyhala a vláda vedená Syrovým (v súlade s prezidentom Benešom) rozhodla napriek nesúhlasu obyvateľstva o odstúpení územia Nemecku. Po následnej rezignácii Edvarda Beneša na post prezidenta bol od 5. októbra 1938 úradujúcim prezidentom Česko-Slovenska.

V priebehu jeho predsedníctva bola prijatá Žilinská dohoda a Zákon o autonómii Slovenskej krajiny.

Vo funkcii predsedu vlády a úradujúceho prezidenta zotrval do 30. novembra 1938, keď bol Dr. Emila Hácha zvolený za druhorepublikového prezidenta a Rudolf Beran bol vymenovaný predsedom vlády. V novej vláde bol Syrový ministrom národnej obrany.

Ako minister obrany sa Syrový podieľal na pokojnom obsadení zbytku Čiech nemeckou armádou v marci 1939. Na základe telefonátu prezidenta Háchu s predsedom vlády Beranom vydal okrem iného príkaz, aby nepriateľovi nebol kladený odpor a armáda sa nechala pokojne odzbrojiť. 15. marca 1939 sa na Pražskom hrade stretol s Adolfom Hitlerom. Ministrom obrany bol do 27. apríla 1939, keď sa stal predsedom protektorátnej vlády Alois Eliáš.

V čase nemeckej okupácie za tzv. protektorátu a počas druhej svetovej vojny sa Syrový žiadnym spôsobom politicky neangažoval, a to ani na strane odboja, ani kolaboráciou s okupantmi.

Po druhej svetovej vojne

Hoci sa počas okupácie Syrový neangažoval, bol hneď 14. mája 1945 zatknutý a odsúdený na dvadsať rokov za vlastizradu. Osudným sa mu stal predovšetkým rozkaz z marca 1939, hoci k jeho vydaniu bol poverený vrchným veliteľom - prezidentom Háchom. Za priťažujúcu okolnosť bolo tiež považované podanie ruky Adolfovi Hitlerovi pri jeho vstupe na Pražský Hrad (čo bolo zaznamenané fotografiou).

Z väzenia bol prepustený po štrnástich rokoch na základe amnestie prezidenta Antonína Novotného v roku 1960. Svoje odsúdenie niesol veľmi ťažko a až do smrti ho považoval za nespravodlivé, pretože vo všetkých prípadoch nepopulárnych činov a rozhodnutí plnil ako vojak rozkazy nadriadených.

Syrový zomrel v Prahe vo veku 82 rokov 17. októbra 1970.

Externé odkazy

Šablóna:CS-PM

1

2

@@ Riadok 11: / Riadok 11: @@
 }}
-[[Generál|Armádny generál]] '''Jan Syrový''' (* [[24. február]] [[1888]], [[Třebíč]] – † [[17. október]] [[1970]], [[Praha]]) bol československý národny hrdina, člen a veliteľ [[Československé légie|Československých légií v Rusku]] a predseda česko-slovenskej vlády v období [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] od 5. októbra do 30. novembra [[1938]].
+[[Generál|Armádny generál]] '''Jan Syrový''' (* [[24. február]] [[1888]], [[Třebíč]] – † [[17. október]] [[1970]], [[Praha]]) bol československý národný hrdina, člen a veliteľ [[Československé légie|Československých légií v Rusku]] a predseda česko-slovenskej vlády v období [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] od 5. októbra do 30. novembra [[1938]].
 == Vojenská kariéra ==
-Jan Syrový vyštudoval stavebný odbor na priemyslovej škole. Rok slúžil ako dobrovoľník v [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uherskej]] armáde. V dobe vypuknutia [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pracoval vo [[Varšava|Varšave]], kde se prihlásil ako dobrovoľník do ruskej armády.
+Jan Syrový vyštudoval stavebný odbor na priemyslovej škole. Rok slúžil ako dobrovoľník v [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej]] armáde. V čase vypuknutia [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pracoval vo [[Varšava|Varšave]], kde sa prihlásil ako dobrovoľník do ruskej armády.
-Hoci nastúpil ako bežný vojak, čoskoro dosiahol povýšenie na dôstojníka. Zúčastnil se bojov u Zborove, pri ktorej prišiel o oko. Už v hodnosti generála absolvoval celú sibírsku anabázu československých legionárov. V júni [[1920]] sa vrátil do Česko-Slovenska ako všetkými rešpektovaný národný hrdina.
+Hoci nastúpil ako bežný vojak, čoskoro dosiahol povýšenie na dôstojníka. Zúčastnil sa [[Bitka pri Zborove|bitky pri Zborove]], v ktorej prišiel o oko. Už v hodnosti generála absolvoval celú sibírsku anabázu československých legionárov. V júni [[1920]] sa vrátil do Česko-Slovenska ako všetkými rešpektovaný národný hrdina.
 Stal sa zemským vojenským veliteľom, v roku [[1925]] potom náčelníkom hlavného armádneho štábu. Od roku [[1933]] zastával funkciu generálneho inšpektora česko-slovenskej brannej moci. Niekoľko mesiacov tiež zastával funkciu ministra národnej obrany.
 == Mníchovské udalosti a rozbitie Česko-Slovenska ==
-[[22. september|22. septembra]] [[1938]], v čase silnejúceho tlaku nacistického [[Tretia ríša|Nemecka]] o rozbitie Česko-Slovenska bol Syrový povolaný na Pražský hrad, aby svojou autoritou upokojil zhromaždený dav skandujúci "dajte nám zbrane alebo Syrového." Syrový protestoval, ale vzhľadom na to, že Edvard Beneš v tej dobe spal, podarilo sa ho presvedčiť a pred dav vystúpil. V tej istý deň, po odstúpení vlády [[Milan Hodža|Milana Hodžu]] i napriek výhradám  prijal miesto predsedu novej, úradníckej česko-slovenskej vlády. Sám hovoril, že poverenie prezidenta Beneša chápal ako rozkaz. Syrového vláda najprv vyhlásila mobilizáciu ([[23. september|23. septembra]]), no postupne ustupovala nátlaku Francúzska (neochotného plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o vojenskej pomoci) a Británie, ktoré viedli voči hitlerovskému Nemecku politiku [[appeasement]]u. Počas jeho predsedníctva došlo k podpísaniu a prijatiu [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] a obsadeniu česko-slovenského pohraničia nemeckými silami na jej základe. Obranná stratégia prvej česko-slovenskej republiky bola založená na spolupráci so spojencami úplne zlyhala a vláda vedená Syrovým (v súlade s prezidentom Benešom) rozhodla napriek nesúhlasu obyvateľstva o odstúpení území Nemecku. Po následnej rezignácii Edvarda Beneša na post prezidenta bol od 5. októbra 1938 úradujúcim prezidentom Česko-Slovenska.
+[[22. september|22. septembra]] [[1938]], v čase silnejúceho tlaku [[nacizmus|nacistického]] [[Tretia ríša|Nemecka]] o rozbitie Česko-Slovenska bol Syrový povolaný na [[Pražský hrad]], aby svojou autoritou upokojil zhromaždený dav, ktorý skandoval "dajte nám zbrane alebo Syrového." Syrový protestoval, ale vzhľadom na to, že [[Edvard Beneš]] vtedy spal, podarilo sa ho presvedčiť a pred dav vystúpil.
+V ten istý deň, po odstúpení vlády [[Milan Hodža|Milana Hodžu]] i napriek výhradám, prijal miesto predsedu novej, úradníckej česko-slovenskej vlády. Sám hovoril, že poverenie prezidenta Beneša chápal ako rozkaz. Syrového vláda najprv vyhlásila mobilizáciu ([[23. september|23. septembra]]), no postupne ustupovala nátlaku Francúzska (neochotného plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o vojenskej pomoci) a Británie, ktoré viedli voči hitlerovskému Nemecku politiku [[appeasement]]u. Počas jeho predsedníctva došlo k podpísaniu a prijatiu [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] a obsadeniu česko-slovenského pohraničia nemeckými silami na jej základe. Obranná stratégia prvej česko-slovenskej republiky založená na spolupráci so spojencami úplne zlyhala a vláda vedená Syrovým (v súlade s prezidentom Benešom) rozhodla napriek nesúhlasu obyvateľstva o odstúpení územia Nemecku. Po následnej rezignácii Edvarda Beneša na post prezidenta bol od [[5. október|5. októbra]] [[1938]] úradujúcim prezidentom Česko-Slovenska.
 V priebehu jeho predsedníctva bola prijatá [[Žilinská dohoda]] a [[Zákon o autonómii Slovenskej krajiny]].
-Vo funkcii predsedu vlády i úradujúceho prezidenta zotrval do [[30. november|30. novembra]] [[1938]], keď bol [[Emil Hácha|Dr. Emila Háchu]] zvolený za [[Druhá česko-slovenská republika|druhorepublikového]] prezidenta a [[Rudolf Beran]] bol vymenovaný predsedom vlády. V novej vláde bol Syrový ministrom národnej obrany.
+Vo funkcii predsedu vlády a úradujúceho prezidenta zotrval do [[30. november|30. novembra]] [[1938]], keď bol [[Emil Hácha|Dr. Emila Hácha]] zvolený za [[Druhá česko-slovenská republika|druhorepublikového]] prezidenta a [[Rudolf Beran]] bol vymenovaný predsedom vlády. V novej vláde bol Syrový ministrom národnej obrany.
-Ako minister obrany sa Syrový podieľal na pokojnom obsadení zbytku Čiech nemeckou armádou v marci [[1939]]. Na základe telefonátu prezidenta Háchu s predsedom vlády Beranom vydal okrem iného príkaz, aby nepriateľovi nebol kladený odpor a armáda sa nechala pokojne odzbrojiť. 15. marca 1939 sa na Pražskom hrade stretol s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]. Ministrom obrany bol do [[27. apríl|27. apríla]] [[1939]], keď sa stal predsedom protektorátnej vlády [[Alois Eliáš]].
+Ako minister obrany sa Syrový podieľal na pokojnom obsadení zbytku Čiech nemeckou armádou v marci [[1939]]. Na základe telefonátu prezidenta Háchu s predsedom vlády Beranom vydal okrem iného príkaz, aby nepriateľovi nebol kladený odpor a armáda sa nechala pokojne odzbrojiť. [[15. marec|15. marca]] 1939 sa na Pražskom hrade stretol s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]. Ministrom obrany bol do [[27. apríl|27. apríla]] [[1939]], keď sa stal predsedom protektorátnej vlády [[Alois Eliáš]].
-V dobe nemeckej okupácie za tzv. [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu]] a počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Syrový žiadnym spôsobom politicky neangažoval, a to ani na strane odboja, ani kolaboráciou s okupantami.
+V čase nemeckej okupácie za tzv. [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu]] a počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Syrový žiadnym spôsobom politicky neangažoval, a to ani na strane odboja, ani kolaboráciou s okupantmi.
 == Po druhej svetovej vojne ==
-Hoci sa počas okupácie Syrový neangažoval, bol hneď [[14. máj]]a [[1945]] zatknutý a odsúdený na dvadsať rokov za vlastizradu. Osudným sa mu stal predovšetkým rozkaz z marca [[1939]], hoci k jeho vydaniu bol poverený vrchným veliteľom - prezidentom Háchom. Za priťažujúcu okolnosť bolo tiež považované podanie ruky [[Adolf Hitler|Adolfovi Hitlerovi]] pri jeho vstupe na Pražský Hrad (čo bolo zaznamenané fotografiou).
+Hoci sa počas okupácie Syrový neangažoval, bol hneď [[14. máj]]a [[1945]] zatknutý a odsúdený na dvadsať rokov za [[vlastizrada|vlastizradu]]. Osudným sa mu stal predovšetkým rozkaz z marca [[1939]], hoci k jeho vydaniu bol poverený vrchným veliteľom - prezidentom Háchom. Za priťažujúcu okolnosť bolo tiež považované podanie ruky [[Adolf Hitler|Adolfovi Hitlerovi]] pri jeho vstupe na Pražský Hrad (čo bolo zaznamenané fotografiou).
-Z väzenia bol propustený po štrnástich rokoch na základe amnestie prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] v roku [[1960]]. Svoje odsúdenie niesol veľmi ťažko a až do smrti ho neprestal považovať za nespravodlivé, pretože vo všetkých prípadoch nepopulárnych činov a rozhodnutí plnil ako vojak rozkazy nadriadených.
+Z väzenia bol prepustený po štrnástich rokoch na základe amnestie prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] v roku [[1960]]. Svoje odsúdenie niesol veľmi ťažko a až do smrti ho považoval za nespravodlivé, pretože vo všetkých prípadoch nepopulárnych činov a rozhodnutí plnil ako vojak rozkazy nadriadených.
 Syrový zomrel v Prahe vo veku 82 rokov 17. októbra 1970.
@@ Riadok 40: / Riadok 42: @@
 == Externé odkazy ==
 * [http://armada.vojenstvi.cz/predvalecna/osobnosti/3.htm Vojenské osobnosti - gen. Jan Syrový]
-* [http://www.fronta.cz/dokument/projev-predsedy-vlady-syroveho-30-zari-1938 gen. Jan Syrový: Rozhlasový projev po prijatí Mníchovskej dohody 30. september 1938]
+* [http://www.fronta.cz/dokument/projev-predsedy-vlady-syroveho-30-zari-1938 gen. Jan Syrový: Rozhlasový prejav po prijatí Mníchovskej dohody 30. september 1938]
 {{Prezidenti ČSR}}

z d u Prezidenti Česko-Slovenska
	Tomáš Garrigue Masaryk (1918 – 1935) Milan Hodža¹ (1935) Edvard Beneš (1935 – 1938) Jan Syrový¹ (1938) Emil Hácha (1938 – 1939) Edvard Beneš² (1940/1945 – 1948) Klement Gottwald (1948 – 1953) Antonín Zápotocký (1953 – 1957) Viliam Široký¹ (1957) Antonín Novotný (1957 – 1968) Jozef Lenárt¹ (1968) Ludvík Svoboda (1968 – 1975) Gustáv Husák (1975 – 1989) Marián Čalfa¹ (1989) Václav Havel (1989 – 1992) Jan Stráský¹ (1992)
^1 úradujúci prezidenti, ^2 od 1940 v exile a od 1945 znova vo funkcii