Karol Štúr: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 15: Riadok 15:
**Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch.
**Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch.
*viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním
*viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním



{{biografický výhonok}}
{{biografický výhonok}}

Verzia z 22:52, 1. september 2005

Karol Štúr (* 25. marec 1811, Trenčín – † 13. január 1851, Modra) bol slovenský básnik, kňaz a učiteľ.

Vyrastal v Uhrovci v rodine učiteľa, chodil do gymnázia Rábe, potom v Šoprone, potom na bratislavské evanjelické lýceum (do roku 1833). Potom vyštudoval teológiu a pracoval ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch 1835-1836 študoval v Berlíne. Potom bol kaplán vo Vrbovom. Roku 1839 sa stal profesora a rektora na ev. gymnáziu v Modre, od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre. Mal manželku a sedem detí. Zomrel mladý.

Roku 1829 založil Spoločnosť česko-slovanskú. Často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata Ľudovíta. Spolu boli proti maďarizácii podporovanej grófom Zayom.

Básne písal po česky.

Dielo

  • Básne začal skladať ako študent. Vychádzali z antických vzorov. Prekladal Platóna a Aristofana.
  • Časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho
  • Žalospev na pamiatku smrti K. H. Máchu
  • zbierka Ozvěna Tatry (1844):
    • Prvá časť (lyrická): Narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom.
    • Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch.
  • viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním