Karol Štúr: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 15: | Riadok 15: | ||
**Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch. |
**Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch. |
||
*viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním |
*viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním |
||
{{biografický výhonok}} |
{{biografický výhonok}} |
Verzia z 22:52, 1. september 2005
Karol Štúr (* 25. marec 1811, Trenčín – † 13. január 1851, Modra) bol slovenský básnik, kňaz a učiteľ.
Vyrastal v Uhrovci v rodine učiteľa, chodil do gymnázia Rábe, potom v Šoprone, potom na bratislavské evanjelické lýceum (do roku 1833). Potom vyštudoval teológiu a pracoval ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch 1835-1836 študoval v Berlíne. Potom bol kaplán vo Vrbovom. Roku 1839 sa stal profesora a rektora na ev. gymnáziu v Modre, od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre. Mal manželku a sedem detí. Zomrel mladý.
Roku 1829 založil Spoločnosť česko-slovanskú. Často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata Ľudovíta. Spolu boli proti maďarizácii podporovanej grófom Zayom.
Básne písal po česky.
Dielo
- Básne začal skladať ako študent. Vychádzali z antických vzorov. Prekladal Platóna a Aristofana.
- Časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho
- Žalospev na pamiatku smrti K. H. Máchu
- zbierka Ozvěna Tatry (1844):
- Prvá časť (lyrická): Narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom.
- Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch.
- viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním