Karol Štúr: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Atomique (diskusia | príspevky)
d kozmetika
Riadok 1: Riadok 1:
'''Karol Štúr''' (* [[25. marec]] [[1811]], [[Trenčín]] – † [[13. január]] [[1851]], [[Modra]]) bol slovenský básnik, kňaz a učiteľ.
'''Karol Štúr''' (* [[25. marec]] [[1811]], [[Trenčín]] † [[13. január]] [[1851]], [[Modra]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]].


Vyrastal v [[Uhrovec|Uhrovci]] v rodine učiteľa, chodil do gymnázia [[Ráb]]e, potom v [[Šopron]]e, potom na bratislavské evanjelické lýceum (do roku 1833). Potom vyštudoval teológiu a pracoval ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch 1835-1836 študoval v Berlíne. Potom bol kaplán vo Vrbovom. Roku 1839 sa stal profesorom a rektorom na ev. gymnáziu v [[Modra|Modre]], od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre. Mal manželku a sedem detí. Zomrel mladý.
Vyrastal v [[Uhrovec|Uhrovci]] v rodine učiteľa, chodil do gymnázia [[Ráb]]e, potom v [[Šopron]]e, potom na bratislavské evanjelické lýceum (do roku 1833). Potom vyštudoval teológiu a pracoval ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch 1835-1836 študoval v Berlíne. Potom bol kaplán vo Vrbovom. Roku 1839 sa stal profesorom a rektorom na ev. gymnáziu v [[Modra|Modre]], od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre. Mal manželku a sedem detí. Zomrel mladý.
Riadok 8: Riadok 8:


== Dielo ==
== Dielo ==
*Básne začal skladať ako študent. Vychádzali z antických vzorov. Prekladal [[Platón]]a a [[Aristofanes|Aristofana]].
* Básne začal skladať ako študent. Vychádzali z antických vzorov. Prekladal [[Platón]]a a [[Aristofanes|Aristofana]].
*Časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho
* Časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho
*Žalospev na pamiatku smrti K. H. Máchu
* Žalospev na pamiatku smrti K. H. Máchu
*zbierka Ozvěna Tatry (1844):
* zbierka Ozvěna Tatry (1844):
**Prvá časť (lyrická): Narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom.
** Prvá časť (lyrická): Narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom.
**Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch.
** Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch.
*viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním
* viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním





Verzia z 04:29, 2. september 2005

Karol Štúr (* 25. marec 1811, Trenčín – † 13. január 1851, Modra) bol slovenský básnik, kňaz a učiteľ.

Vyrastal v Uhrovci v rodine učiteľa, chodil do gymnázia Rábe, potom v Šoprone, potom na bratislavské evanjelické lýceum (do roku 1833). Potom vyštudoval teológiu a pracoval ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch 1835-1836 študoval v Berlíne. Potom bol kaplán vo Vrbovom. Roku 1839 sa stal profesorom a rektorom na ev. gymnáziu v Modre, od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre. Mal manželku a sedem detí. Zomrel mladý.

Roku 1829 založil Spoločnosť česko-slovanskú. Často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata Ľudovíta. Spolu boli proti maďarizácii podporovanej grófom Zayom.

Básne písal po česky.

Dielo

  • Básne začal skladať ako študent. Vychádzali z antických vzorov. Prekladal Platóna a Aristofana.
  • Časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho
  • Žalospev na pamiatku smrti K. H. Máchu
  • zbierka Ozvěna Tatry (1844):
    • Prvá časť (lyrická): Narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom.
    • Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch.
  • viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním