Kokava nad Rimavicou

Kokava nad Rimavicou
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický
Okres	Poltár
Rozloha	66,27 km² (6 627 ha)
Obyvateľstvo	2 737 (31. 12. 2023)
Hustota	41,3 obyv./km²
PSČ	985 05
ŠÚJ	511498
EČV (do r. 2022)	PT
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kokava nad Rimavicou
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kokava nad Rimavicou (maď. Rimakokova) je obec na strednom Slovensku v okrese Poltár.

Geografická poloha a história obce

Kokava nad Rimavicou leží v Slovenskom rudohorí, v Stolických vrchoch, pod Klenovským Veprom (1 338,2 m n. m.), na sútoku Rimavice s Kokavkou. Je prirodzeným centrom rozsiahlej horskej oblasti severného Novohradu. Chotár obce sa nachádza v okrese Poltár, do ktorého obec administratívne patrí. Pôvodný historický chotár obce bol podstatne väčší a rozprestieral sa na rozhraní troch regiónov: stolice Gemersko – Malohontskej (časť súčasného okresu Rimavská Sobota), stolice Novohradskej (Lučenec) a stolice Zvolenskej.

Dopravné spojenie

Kokava nad Rimavicou je križovatkou dvoch dopravných trás. Východo–západnej (cesta II. triedy č. 526) a severo–južnej (cesta II. triedy č. 595 a železničná trať č. 162). Z toho vyplýva aj relatívne dobrá poloha obce a ľahká dostupnosť prakticky všetkých významnejších centier spoločenského a obchodného života. Na východ je to obec Klenovec a mesto Hnúšťa, z ktorých je spojenie ďalej severne na Tisovec, Muráň, Slovenský raj či Poprad, alebo južne na Rimavskú Sobotu. Na západ sú to Hriňová, Detva, Zvolen a Banská Bystrica. Severne sú to obce Utekáč, Čierny Balog a mesto Brezno, odkiaľ je spojenie západne na Banskú Bystricu, východne na Slovenský raj a severne do Nízkych Tatier, horským priesmykom Čertovica do oblasti Vysokých Tatier. Južným cestným i železničným ťahom je spojenie na Zlatno, Poltár, Lučenec, odkiaľ je možnosť prechodu do Maďarska.

Tradície

Kokava nad Rimavicou má dlhú a bohatú históriu. Prvé písomné záznamy o zemi, ktorú vtedy nazývali „KOKOV“ (Kochou) pochádzajú z r . 1279, kedy si bratia Etruch a Mikuláš delili rodové majetky ozdínskeho panstva, ku ktorým „terra Kochou“ patrila. Od spomínanej udalosti prešlo veľa rokov a ľudia, ktorí obývali osadu rozloženú na sútoku riečky Rimavica a Kokavka, vystriedali mnohých zemepánov a mnohokrát sa obmieňal i samotný názov osady. Pôvodní obyvatelia Kokavy boli pastieri, baníci, roľníci, lesní robotníci a remeselníci. Neskôr k nim pribudli sklári. Dnes je už sociálne rozvrstvenie obyvateľstva odlišné, ale stále živými a dominantnými tradíciami sú tradície dreva, skla, baníctva a kolešní. A spojujúcim motívom všetkých je folklór a láska k prírode.

Drevárska výroba

Drevo sa v Kokave ťažilo a spracovávalo od samotného vzniku osady. Bolo dôležitým stavebným materiálom, vyrábali sa z neho šindle, drevené nádoby a iné úžitkové predmety dennej potreby. Lesy bohaté na drevo boli rozhodujúcim faktorom pre vznik sklárskych hút, papierní a píl. V 17. a 18. storočí pracovali na území obce štyri papierne. Najväčšia bola na Chorepe. Túto dal postaviť gróf Anton Forgáč a vyrábala veľmi kvalitné papiere. V tom čase to bola druhá najväčšia papiereň na Slovensku. Dnes existuje v obci niekoľko drevospracujúcich výrob. Jedná sa nielen o prvotné spracovanie guľatiny na stavebné a konštrukčné účely, ale tiež o stavebné stolárstvo, výrobu nábytku, doplnkov a ľudového nábytku. Ak môžeme k drevovýrobe pridať aj výrobu píšťaliek a fujár, ako i niektorých tradičných ľudových predmetov, tak obraz o tom, čo pre Kokavu znamená drevo, je takmer dokonalý. A k dokonalosti chýba už len vôňa ihličia a čerstvo narezaného dreva. Význam dreva v živote miestnych obyvateľov sa odrazil aj v obecnom erbe. Obec ich má až dva a v o obidvoch je motív dreva dominantný.

Sklárska výroba

Sklárne na území obce a v jej blízkom i vzdialenom okolí začali vznikať až na prelome 18. – 19. storočia. Väčšina z nich zanikla, ale výroba skla v tomto regióne zaznamenala trvalý prínos do kultúrneho i hospodárskeho života jej obyvateľov. Na plošne malom území sa tu nachádzajú a dodnes vyrábajú najstaršie sklárske huty na Slovensku. História sklárstva je zaujímavým rozprávaním, ktoré zaujme každého poslucháča. Dnes si možno prezrieť ešte stále zachovanú pôvodnú technológiu ručnej výroby skla. Mimoriadne cenné sú niektoré unikátne výrobky historického dobového skla, uchované zväčša v súkromných depozitároch zberateľov. Množstvo prekrásnych výtvorov neznámych majstrov zdobí nejedno európske múzeum, galériu, či súkromnú zbierku. V súčasnosti sa takéto sklo už nevyrába . V neďalekej sklárni v Zlatne sa však stále vyrába známa kalíškovina – Zlatá Zuzana. Od roku 1956 sa podľa pôvodných postupov nepretržite vyrába a predáva do celého sveta.

Baníctvo

Na území Kokavy sa neťažilo iba drevo. Zrod osady je spätý tiež s prvými ťažbami kovov. Ťažilo sa železo a meď, ale najväčším lákadlom bolo zlato. Na dlhý čas bola ťažba zlata zastavená a obnovená bola až v roku 1594, ale nie nadlho. Obec v roku 1599 prepadli hordy Tatárov a to bolo pre Kokavu jedno z najhorších období počas celej jej histórie. Obnovenie ťažby nastalo koncom 18.storočia. Povrchové i podpovrchové náleziská sa nachádzali v hojnom počte na úbočí vrchu Sinec ( 916 m.n.m. ). Ryžovalo sa v riečke Rimavica i v jej prítoku, ktorý má prameň pod vrchom Sinca. Ťažba bola definitívne ukončená v roku 1810 pre neustále sa zvyšujúce náklady. Dnes zostala po banskej činnosti legenda o Zlatej Rune, množstvo zavalených štôlní a nádej, že táto zaujímavá časť histórie obce nájde svoje miesto aj v rokoch budúcich.

Kolešne

Výraz kolešňa je miestny ľudový názov, ktorý Kokavčania používali na označenie svojich hospodárstiev vzdialených od obce po vrchoch, kde mimo sezónnych prác býval obyčajne len jeden člen rodiny, ktorý sa staral o dobytok. Takéto zvláštne laznícke hospodárenie bolo v minulosti rozšírené v dvoch veľkých chotároch Kokavy nad Rimavicou a Klenovca. Nikde na Slovensku sa takéto osídlenie nenachádza. Popri kolešniach boli po vrchoch i laznícke hospodárstva, líšiace sa od kolešní tým, že na nich trvale bývali celé rodiny. Takéto osídlenie je už typické pre mnohé ďalšie regióny Slovenska. Roľnícky a pastiersky spôsob života vytvoril svojskú kultúru neveľkej komunity ľudí, ktorá bola charakteristická osobitnými návykmi, výrazovými prostriedkami, obliekaním, spevom, tancom a ľudovým umením. Napriek tomu, že život na týchto usadlostiach takmer zanikol a sústredil sa do obce, pojem a duch kolešne zostal a zostane i naďalej. Treba ho rozvinúť, obohatiť a vrátiť tam, kam vždy patril a patrí. Kolešňa je kultúrou Kokavy.

Folklór

Je snáď najkrajším výrazovým prostriedkom kokavského regiónu. Kokava má svoj vlastný tanečný i spevácky prejav, ktorý sa nikde inde už neopakuje. Tak isto kroje a výšivky majú svoju vlastnú identitu. O folklóre a zvyklostiach sa nedá rozprávať. Tie možno iba vidieť na vlastné oči a počuť na vlastné uši. Keď budete mať to šťastie a budete v Kokave na Vianoce, Veľkú Noc, či na folklórnych slávnostiach – počúvajte a pozerajte. Určite Vás kokavský folklór chytí za srdce…

Príroda

Priemysel a exhaláty boli k prírode v tomto kraji milosrdné. Veľké podniky a závody tu neexistovali. Ťažký priemysel bol dostatočne vzdialený , aby uchránil tento krásny kút prírody. A tak hoci región nikdy nepatril k tým napredujúcim, skôr naopak, zachoval si svoju čistotu a krásu. Ľudia žili v sťažených podmienkach. Boli však na ne zvyknutí, pretože život v horách nebol nikdy jednoduchý a ľahký. Príroda sa im za to odvďačila tým najkrajším. Na území obce sa nachádzajú štyri lokality chránené sprísneným režimom kategórie C. Na teritóriu obce je zaznamenaných 10 chránených druhov cicavcov, 65 druhov vtákov, 3 druhy plazov, 3 druhy obojživelníkov a 38 botanických druhov. Širší región do ktorého Kokava patrí, plní funkciu prirodzenej zásobárne pitnej vody pre tri okresy a z toho dôvodu sa vzťahujú na ňu prísne opatrenia na ochranu prírody. To je zárukou, že aj v budúcnosti bude ochrana okolitej prírody jedným z dôležitých faktorov pri rozvoji regiónu.