Fedor von Bock: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
doplnenie |
||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
== Život == |
== Život == |
||
Narodil sa v pruskej aristokratickej rodine. V ôsmich rokoch začal navštevovať vojenskú školu v [[Postupim]]e. Ovládal Francúštinu, Angličtinu a Ruštinu. |
Narodil sa v pruskej protestantskej aristokratickej a vojenskej rodine. Jeho otec [[Karl Moritz von Bock]] bol [[generál]]om, ktorý bojoval v [[prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]]. Matka Fedora von Bocka bola sestrou[[ Erich von Falkenhayn|Ericha von Falkenhayna]]. V ôsmich rokoch začal navštevovať vojenskú školu v [[Postupim]]e. Ovládal [[Francúzština|Francúštinu]], [[Angličtina|Angličtinu]] a [[Ruština|Ruštinu]], bol chudý, štíhly, typický svojim suchým až cinickým [[humor]]om a iba zriedkakedy prejavoval svoje emócie. V roku [[1905]] sa oženil s pruskou šľachtičnou Mally von Reichenbachovou. Dva roky po svadbe sa im narodil jediná dcéra. |
||
Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] najprv velil [[pluk]]u ale neskôr bol prevelený do generálneho štábu. Po skončení vojny zostal v [[Reichswehr]]e. Ako |
Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] najprv velil [[pechota|pechotnému]] [[pluk]]u na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]] ale neskôr bol prevelený do generálneho štábu. Po skončení vojny zostal v [[Reichswehr]]e, kde pôsobil ako náčelník štábu [[divízia (vojenstvo)|divízie]], veliteľ [[prápor]]u i [[pluk]]u. V roku 1929 bol poverený vedením jazdeckej a o dva roky neskôr pechotnej divízie. V marci 1935 bol menovaný do funkcie veliteľa Skupinového veliteľstva pozemného vojska 3. Ako veliteľ [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa účastnil na [[Anšlus|obsadení Rakúska]], neskôr sa podieľal na okupácii [[Sudety (región)|Sudet]] aj [[Česko|Česka]]. Pri [[Poľská obranná vojna (1939)|útoku na Poľsko]] velil [[Skupina armád Sever|skupine armád Sever]], do ktorej čela bol menovaný 25. augusta. Pri [[bitka o Francúzsko|ťažení proti Francúzsku]] viedol [[Skupina armád B|skupinu armád B]], pod ktorú spadala [[6. armáda Wehrmachtu|6.]] a [[18. armáda Wehrmachtu|18. armáda]]. [[19. jún]]a [[1940]] bol povýšený do hodnosti poľného maršala a do 11. septembra 1940 viedol francúzsky okupačný sektor, ktorý prenechal maršalovi [[Wilhelm Ritter von Leeb|Wilhelmovi von Leebovi]]. |
||
Pri realizácii [[operácia Barbarossa|plánu Barbarossa]] bol von Bock poverený vedením [[Skupina armád Stred|skupiny armád Stred]]. Jeho vojská uskutočnili viacero veľkých operácii, po niekoľkých dňoch bojov obsadili [[Minsk]], prekročili [[Dvina|Dvinu]] aj [[Dneper]] a po ťažkých bojoch získali [[Smolensk]]. Počas [[bitka o Moskvu|bojov o Moskvu]] však postup nemeckých vojsk ustrnul a sovietsky protiútok, ktorý sa začal 5. decembra ho prinútil uskutočniť [[ústup]]. Bol preto 18. decembra 1941 [[Hitler]]om odvolaný. 16. januára 1942 prevzal velenie nad [[Skupina armád Juh|skupinou armád Juh]] po maršalovi [[Walter von Reichenau|von Reichenauovi]], ktorý zomrel na [[infarkt]]. S touto skupinou armád von Bock viedol najprv obranné boje a následne protiútok pri [[Charkov]]e. Následne však po nesúhlase s nedodržovaním pôvodne pripraveného [[plán Blau|plánu Blau]], keď Hitler žiadal viesť útoky zároveň proti [[Stalingrad]]u aj na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] bol 15. júna 1942 odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Maximilian von Weichs]]. |
Pri realizácii [[operácia Barbarossa|plánu Barbarossa]] bol von Bock poverený vedením [[Skupina armád Stred|skupiny armád Stred]]. Táto skupina armád sa skladala z [[4. armáda Wehrmachtu|4.]] a [[9. armáda Wehrmachtu|9. poľnej armády]], [[3. tanková skupina|3.]] a [[4. tanková skupina|4. tankovej skupiny]] (neskôr premenované na armády) a [[2. Luftflotte|2. vzdušnej flotily]]. Jeho vojská postupujúce severne od [[Pripjaťské močiare|Pripjaťských močiarov]], uskutočnili viacero veľkých operácii, po niekoľkých dňoch bojov obsadili [[Minsk]], prekročili [[Dvina|Dvinu]] aj [[Dneper]] a po ťažkých bojoch získali [[Smolensk]]. Počas [[bitka o Moskvu|bojov o Moskvu]] však postup nemeckých vojsk ustrnul a sovietsky protiútok, ktorý sa začal 5. decembra ho prinútil uskutočniť [[ústup]]. Bol preto 18. decembra 1941 [[Hitler]]om odvolaný. 16. januára 1942 prevzal velenie nad [[Skupina armád Juh|skupinou armád Juh]] po maršalovi [[Walter von Reichenau|von Reichenauovi]], ktorý zomrel na [[infarkt]]. S touto skupinou armád von Bock viedol najprv obranné boje a následne protiútok pri [[Charkov]]e. Následne však po nesúhlase s nedodržovaním pôvodne pripraveného [[plán Blau|plánu Blau]], keď Hitler žiadal viesť útoky zároveň proti [[Stalingrad]]u aj na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] bol 15. júna 1942 odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Maximilian von Weichs]]. |
||
Po uvoľnení zo služby sa odmietol pripojiť k [[atentát na Hitlera 20. júla 1944|spyknutiu]] proti Hitlerovi, pretože neveril v možnosť jeho odstránenia. |
Po uvoľnení zo služby sa odmietol pripojiť k [[atentát na Hitlera 20. júla 1944|spyknutiu]] proti Hitlerovi, pretože neveril v možnosť jeho odstránenia. |
||
Verzia z 16:58, 20. marec 2008
| Fedor von Bock | |
 | |
| Narodenie | 3. december 1880 Küstrin, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 4. máj 1945 Oldenburg, Nemecko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Fedor von Bock |
Fedor von Bock (* 3. december 1880, Küstrin – † 4. máj 1945, Oldenburg) bol nemecký poľný maršal (Generalfeldmarschall).
Život
Narodil sa v pruskej protestantskej aristokratickej a vojenskej rodine. Jeho otec Karl Moritz von Bock bol generálom, ktorý bojoval v prusko-francúzskej vojne. Matka Fedora von Bocka bola sestrouEricha von Falkenhayna. V ôsmich rokoch začal navštevovať vojenskú školu v Postupime. Ovládal Francúštinu, Angličtinu a Ruštinu, bol chudý, štíhly, typický svojim suchým až cinickým humorom a iba zriedkakedy prejavoval svoje emócie. V roku 1905 sa oženil s pruskou šľachtičnou Mally von Reichenbachovou. Dva roky po svadbe sa im narodil jediná dcéra.
Počas prvej svetovej vojny najprv velil pechotnému pluku na západnom fronte ale neskôr bol prevelený do generálneho štábu. Po skončení vojny zostal v Reichswehre, kde pôsobil ako náčelník štábu divízie, veliteľ práporu i pluku. V roku 1929 bol poverený vedením jazdeckej a o dva roky neskôr pechotnej divízie. V marci 1935 bol menovaný do funkcie veliteľa Skupinového veliteľstva pozemného vojska 3. Ako veliteľ 8. armády sa účastnil na obsadení Rakúska, neskôr sa podieľal na okupácii Sudet aj Česka. Pri útoku na Poľsko velil skupine armád Sever, do ktorej čela bol menovaný 25. augusta. Pri ťažení proti Francúzsku viedol skupinu armád B, pod ktorú spadala 6. a 18. armáda. 19. júna 1940 bol povýšený do hodnosti poľného maršala a do 11. septembra 1940 viedol francúzsky okupačný sektor, ktorý prenechal maršalovi Wilhelmovi von Leebovi.
Pri realizácii plánu Barbarossa bol von Bock poverený vedením skupiny armád Stred. Táto skupina armád sa skladala z 4. a 9. poľnej armády, 3. a 4. tankovej skupiny (neskôr premenované na armády) a 2. vzdušnej flotily. Jeho vojská postupujúce severne od Pripjaťských močiarov, uskutočnili viacero veľkých operácii, po niekoľkých dňoch bojov obsadili Minsk, prekročili Dvinu aj Dneper a po ťažkých bojoch získali Smolensk. Počas bojov o Moskvu však postup nemeckých vojsk ustrnul a sovietsky protiútok, ktorý sa začal 5. decembra ho prinútil uskutočniť ústup. Bol preto 18. decembra 1941 Hitlerom odvolaný. 16. januára 1942 prevzal velenie nad skupinou armád Juh po maršalovi von Reichenauovi, ktorý zomrel na infarkt. S touto skupinou armád von Bock viedol najprv obranné boje a následne protiútok pri Charkove. Následne však po nesúhlase s nedodržovaním pôvodne pripraveného plánu Blau, keď Hitler žiadal viesť útoky zároveň proti Stalingradu aj na Kaukaz bol 15. júna 1942 odvolaný. Na jeho miesto nastúpil Maximilian von Weichs.
Po uvoľnení zo služby sa odmietol pripojiť k spyknutiu proti Hitlerovi, pretože neveril v možnosť jeho odstránenia.
V posledných dňoch vojny, po smrti Hitlera, pri pokuse spojiť sa s novovytváranou Dönitzovou vládou, přišel o život, keď bolo jeho auto napadnuté neďaleko mesta Kiel anglickými stíhačkami. Bol jediným z nemeckých poľných maršalov, ktorí počas vojny padli v boji.