Friulčina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 14:56, 27. marec 2008

Friulčina alebo furlančina alebo furlandčina (po taliansky friulano, po friulsky furlan) je románsky jazyk, ktorým hovorí národnostná menšina pri meste Udine v historickej oblasti Furlansko (severovýchodné Taliansko pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu Furlansko-Julské Benátky).

Jazyk sa považuje buď za samostatný románsky jazyk alebo časť rétorománskych jazykov alebo dokonca (dnes už ojedinele) za nárečie rétorománčiny. Spor o postavenie jednotlivých tzv. rétorománskych jazykov sa nazýva "questione ladina" a má aj politické pozadie. Delí sa na viacero regionálnych nárečí, vychádza z latinčiny.

Jazykom hovorí asi 600 000 ľudí a je v Taliansku uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Čiastočne sa používa aj ako literárny jazyk. Ako druhý jazyk jazyk friulčinu ovláda aj časť talianskych Slovincov a Nemcov.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-'''Friulčina''' alebo '''furlančina''' alebo '''furlandčina''' (po taliansky ''friulano'', po friulsky ''furlan'')  je [[románsky jazyk]], ktorým hovorí národnostná menšina pri meste [[Udine]] v historickej oblasti [[Furlansko]] (severovýchodné [[Taliansko]] pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu [[Friuli-Venezia Giulia]]).
+'''Friulčina''' alebo '''furlančina''' alebo '''furlandčina''' (po taliansky ''friulano'', po friulsky ''furlan'')  je [[románsky jazyk]], ktorým hovorí národnostná menšina pri meste [[Udine]] v historickej oblasti [[Furlansko]] (severovýchodné [[Taliansko]] pri hraniciach so Slovinskom; po tal. Friuli, dnes časť regiónu [[Furlansko-Julské Benátky]]).
-Jazyk sa považuje buď za samostatný románsky jazyk alebo časť [[rétorománske jazyky|rétorománskych jazykov]] alebo dokonca (dnes už ojedinele) za nárečie rétorománčiny. Spor o postavenie jednotlivých tzv. rétorománskych jazykov sa nazýva "[[questione ladina]]" a má aj politické pozadie. Delí sa na viacero regionálnych nárečí, vychádza z latinčiny. Existuje však viac dialektov tohoto jazyka. Za oficálne nárečie sa považuje friulčina z Udine. Každé mesto Furlánska má potom svoje vlastné nárečie (napr. friulčina z [[Aquileia|Aquileii]], alebo z Palmanovi). Podobné je nárečie z kraja Veneto a aj švajčiarska rétorománčina. Friulčina nesie veľa znakov Galo-románskych jazykov.
+Jazyk sa považuje buď za samostatný románsky jazyk alebo časť [[rétorománske jazyky|rétorománskych jazykov]] alebo dokonca (dnes už ojedinele) za nárečie rétorománčiny. Spor o postavenie jednotlivých tzv. rétorománskych jazykov sa nazýva "[[questione ladina]]" a má aj politické pozadie. Delí sa na viacero regionálnych nárečí, vychádza z latinčiny.
-Jazykom hovorí asi 600 000 ľudí a je v Taliansku uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Čiastočne sa používa aj ako literárny jazyk. Vo friulčine je možné predkladať aj úradné dokumenty. Ako druhý jazyk friulčinu ovláda aj časť talianskych Slovincov a Nemcov.
+Jazykom hovorí asi 600 000 ľudí a je v Taliansku uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Čiastočne sa používa aj ako literárny jazyk. Ako druhý jazyk jazyk friulčinu ovláda aj časť talianskych Slovincov a Nemcov.
 {{Románske jazyky}}