Ján Bystrický: Rozdiel medzi revíziami
d drobnosť |
d →Život: oprava |
||
Riadok 11: | Riadok 11: | ||
== Život == |
== Život == |
||
Študoval na gymnáziu v [[Levoča|Levoči]]. V štúdiu pokračoval na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], ktorú absolvoval v roku 1947. Dva roky pracoval ako učiteľ v Spišskej Novej Vsi, neskôr pôsobil ako asistent na Geologickom ústave [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|SVTŠ]]. V rokoch 1953 až 1959 pracoval na [[Štátny geologický ústav Dionýza Štúra|Geologickom ústave Dionýza Štúra]], medzi tým zároveň vo Východoslovenskom rudnom prieskume v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1959 - 1964 pracoval v Geologickom prieskume v Žiline, následne na [[Geologický ústav SAV|Geologickom ústave]] [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Zaoberal sa rozborom [[vápenec|vápencov]] pre [[VSŽ]], rozbormi keramických materiálov a [[sadrovec|sadrovca]] <ref>[http://www.levoca.sk/lim/pdf/2007/lim200705.pdf http://www.levoca.sk]</ref>. Tieto poznatky čiastočne ďalej využil vo svojich vedeckých prácach o [[mezozoikum|mezozoiku]], najmä [[trias]]e, ktorý skúmal na základe rozborov fosílnych [[riasy|rias]]. Prispel tak k objasneniu viacerých otázok stavby [[Západné Karpaty|Západných Karpát]].<ref>Veľký, J. a kolektív, 1977, ''Encyklopédia Slovenska I. zväzok: písmená A — D.'', Veda, Bratislava, 617 s.</ref> Zaoberal sa [[stratigrafia|stratigrafiou]] a podieľal sa na zostavovaní geologických máp [[Malá Fatra|Malej]] a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]], [[Slovenský kras|Slovenského krasu]], [[Muránska planina|Muránskej planiny]] a [[Slovenské rudohorie|Spišsko-gemerského rudohoria]]. Bol autorom, alebo sa podieľal na vydaní niekoľkých 90 vedeckých prác. Od roku [[1973]] bol predsedom [[Karpatsko-balkánska geologická asociácia|Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie]]. |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
Verzia z 09:30, 10. apríl 2008
Ján Bystrický | |
slovenský geológ | |
Narodenie | 13. máj 1922 Levoča |
---|---|
Úmrtie | 1986 Bratislava |
Ján Bystrický (* 13. máj 1922 Levoča - † 1986 Bratislava) bol slovenský geológ.
Život
Študoval na gymnáziu v Levoči. V štúdiu pokračoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1947. Dva roky pracoval ako učiteľ v Spišskej Novej Vsi, neskôr pôsobil ako asistent na Geologickom ústave SVTŠ. V rokoch 1953 až 1959 pracoval na Geologickom ústave Dionýza Štúra, medzi tým zároveň vo Východoslovenskom rudnom prieskume v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1959 - 1964 pracoval v Geologickom prieskume v Žiline, následne na Geologickom ústave SAV. Zaoberal sa rozborom vápencov pre VSŽ, rozbormi keramických materiálov a sadrovca [1]. Tieto poznatky čiastočne ďalej využil vo svojich vedeckých prácach o mezozoiku, najmä triase, ktorý skúmal na základe rozborov fosílnych rias. Prispel tak k objasneniu viacerých otázok stavby Západných Karpát.[2] Zaoberal sa stratigrafiou a podieľal sa na zostavovaní geologických máp Malej a Veľkej Fatry, Slovenského krasu, Muránskej planiny a Spišsko-gemerského rudohoria. Bol autorom, alebo sa podieľal na vydaní niekoľkých 90 vedeckých prác. Od roku 1973 bol predsedom Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie.
Referencie
- ↑ http://www.levoca.sk
- ↑ Veľký, J. a kolektív, 1977, Encyklopédia Slovenska I. zväzok: písmená A — D., Veda, Bratislava, 617 s.