Gaius Licinius Calvus: Rozdiel medzi revíziami
zalozenie novej stranky z en originalu + zdroje |
d wikilinky |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Gaius Licinius Calvus''' (82 – asi 47 pred Kr.) bol rímsky rečník a básnik patriaci k [[neóterici|neóterickej]] básnickej škole. |
'''Gaius Licinius Calvus''' (82 – asi 47 pred Kr.) bol rímsky rečník a básnik patriaci k [[neóterici|neóterickej]] básnickej škole. |
||
Calvus pochádzal zo starého rímskeho rodu [[Licinius|Liciniovcov]] (''gens Licinia'') a jeho otec bol historik [[Licinius Macer]]. V rečníctve uprednosťnoval [[aticizmus|atický sloh]]. Spomína sa ako autor 21 rečí, z ktorých niektoré boli namierené proti [[Caesar]]ovmu priaznivcovi [[Publius Vitinius|Publiovi Vitiniovi]]. Je tiež zmieňovaný ako blízky priateľ básnika [[Gaius Valerius Catullus|Catulla]]. |
Calvus pochádzal zo starého rímskeho rodu [[Licinius|Liciniovcov]] (''gens Licinia'') a jeho otec bol historik [[Gaius Licinius Macer]]. V rečníctve uprednosťnoval [[aticizmus|atický sloh]]. Spomína sa ako autor 21 rečí, z ktorých niektoré boli namierené proti [[Caesar]]ovmu priaznivcovi [[Publius Vitinius|Publiovi Vitiniovi]]. Je tiež zmieňovaný ako blízky priateľ básnika [[Gaius Valerius Catullus|Catulla]]. |
||
Podobne ako Catullus a [[Gaius Helvius Cinna]], aj Calvus sa pridržiaval prísne neóterických zásad básnictva. Písal útočné [[epigram]]y, [[epithalamia]], čiže svadobné piesne, a [[epillion|epillia]]. Jeden z nich sa volal ''Io'' podľa [[Zeus|Diovej]] milenky [[Io]]. |
Podobne ako Catullus a [[Gaius Helvius Cinna]], aj Calvus sa pridržiaval prísne neóterických zásad básnictva. Písal útočné [[epigram]]y, [[epithalamia]], čiže svadobné piesne, a [[epillion|epillia]]. Jeden z nich sa volal ''Io'' podľa [[Zeus|Diovej]] milenky [[Io]]. |
Verzia z 17:37, 27. apríl 2008
Gaius Licinius Calvus (82 – asi 47 pred Kr.) bol rímsky rečník a básnik patriaci k neóterickej básnickej škole.
Calvus pochádzal zo starého rímskeho rodu Liciniovcov (gens Licinia) a jeho otec bol historik Gaius Licinius Macer. V rečníctve uprednosťnoval atický sloh. Spomína sa ako autor 21 rečí, z ktorých niektoré boli namierené proti Caesarovmu priaznivcovi Publiovi Vitiniovi. Je tiež zmieňovaný ako blízky priateľ básnika Catulla.
Podobne ako Catullus a Gaius Helvius Cinna, aj Calvus sa pridržiaval prísne neóterických zásad básnictva. Písal útočné epigramy, epithalamia, čiže svadobné piesne, a epillia. Jeden z nich sa volal Io podľa Diovej milenky Io.
Catullus v jednej svojej básni nazýva Calva saluputius disertus (výrečný trpaslík), takže Calvus bol zjavne malej postavy.
Literatúra
- Conte, G.B. Dějiny římske literatury. Praha: KLP, 2003.