Bieloruská ľudová republika: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Idioma-bot (diskusia | príspevky)
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
d Odkaz na súbor Seal_of_Ministry_of_Defense_of_BNR.png bol odstránený, pretože ho Maxim na Commons zmazal.
Riadok 61: Riadok 61:
[[Obrázok:Stamp BNR.jpg|150px|left|thumb|Známka Bieloruskej ľudovej republiky (10 UAH).]]
[[Obrázok:Stamp BNR.jpg|150px|left|thumb|Známka Bieloruskej ľudovej republiky (10 UAH).]]
[[Obrázok:Stamp Pahonia.jpg|150px|left|thumb|Známka Bieloruskej ľudovej republiky (25 UAH).]]
[[Obrázok:Stamp Pahonia.jpg|150px|left|thumb|Známka Bieloruskej ľudovej republiky (25 UAH).]]

[[Obrázok:Seal of Ministry of Defense of BNR.png|150px|left|thumb|Pečať Ministerstva obrany Bieloruskej ľudovej republiky.]]


'''Bieloruská ľudová republika''' alebo '''Bieloruská národná republika'''<ref>Druhý názov štátu sa zvykne používať v prípadoch, kedy je štát potrebné rozlíšiť od ostatných ľudovodemokratických komunistických štátov sveta.</ref> ([[bieloruština|po bielorusky]]: ''Белару́ская Наро́дная Рэспу́бліка'') bola vyhlásená po [[Brestlitovský mier|Brestlitovskom mieri]] [[25. marec|25. marca]] [[1918]] a vznikla ako nemecký plán boja proti [[Ruská federácia|Rusku]] (tzv. nárazníkový štát) na území v [[Mahiľovská oblasť|Mohiľovskej]] a [[Hrodnianska oblasť|Hrodnianskej oblasti]] vrátane [[Białystok]]u, [[Vilnius]]u, [[Vicebsk]]a a [[Smolensk]]a. Väčšina štátov novú Bieloruskú ľudovú republiku neuznala až do momentu, kým ju [[Sovietsky zväz]] politicky neovládol a kým nevznikla v krajine [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] v roku [[1919]]. Dôvodom tohto neuznania bol fakt, že republika nebola naozajstnou republikou - nemala [[ústava|ústavu]] ani vojsko, hoci existovali pokusy vytvoriť armádu podobnú [[Červená armáda|Červenej armáde]]. Po útoku [[Červená armáda|Červenej armády]] v decembri roku [[1918]] sa vláda republiky presťahovala do [[Hrodno|Hrodna]]. Po krátkej [[Poľsko-ruská vojna|Poľsko-Ruskej vojne]] v roku [[1919]] exilová vláda Bieloruskej ľudovej republiky neprestala fungovať, ale presunula svoje pole pôsobnosti do [[Praha|Prahy]] a iných európskych miest v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Litva|Litve]], kde dodnes existujú jej pozostatky.
'''Bieloruská ľudová republika''' alebo '''Bieloruská národná republika'''<ref>Druhý názov štátu sa zvykne používať v prípadoch, kedy je štát potrebné rozlíšiť od ostatných ľudovodemokratických komunistických štátov sveta.</ref> ([[bieloruština|po bielorusky]]: ''Белару́ская Наро́дная Рэспу́бліка'') bola vyhlásená po [[Brestlitovský mier|Brestlitovskom mieri]] [[25. marec|25. marca]] [[1918]] a vznikla ako nemecký plán boja proti [[Ruská federácia|Rusku]] (tzv. nárazníkový štát) na území v [[Mahiľovská oblasť|Mohiľovskej]] a [[Hrodnianska oblasť|Hrodnianskej oblasti]] vrátane [[Białystok]]u, [[Vilnius]]u, [[Vicebsk]]a a [[Smolensk]]a. Väčšina štátov novú Bieloruskú ľudovú republiku neuznala až do momentu, kým ju [[Sovietsky zväz]] politicky neovládol a kým nevznikla v krajine [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] v roku [[1919]]. Dôvodom tohto neuznania bol fakt, že republika nebola naozajstnou republikou - nemala [[ústava|ústavu]] ani vojsko, hoci existovali pokusy vytvoriť armádu podobnú [[Červená armáda|Červenej armáde]]. Po útoku [[Červená armáda|Červenej armády]] v decembri roku [[1918]] sa vláda republiky presťahovala do [[Hrodno|Hrodna]]. Po krátkej [[Poľsko-ruská vojna|Poľsko-Ruskej vojne]] v roku [[1919]] exilová vláda Bieloruskej ľudovej republiky neprestala fungovať, ale presunula svoje pole pôsobnosti do [[Praha|Prahy]] a iných európskych miest v [[Nemecko|Nemecku]] a [[Litva|Litve]], kde dodnes existujú jej pozostatky.

Verzia z 22:22, 27. apríl 2008

Bieloruská ľudová republika
Vlajka Bieloruskej ľudovej republiky Štátny znak Bieloruskej ľudovej republiky
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Vajacki marš
Miestny názov  
 • dlhý Беларуская Народная Рэспубліка
 • krátky Беларусь
Hlavné mesto Minsk, Praha
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Minsk
Úradné jazyky bieloruština


Štátne zriadenie
predseda vlády
republika
Jan Sierada (1918 - 1919)
Piotra Krečeŭski (1920 - 1928)
Vasil Ivanovič Zacharka (1928 - 1943)
Nikolaj Simonovič Abramčuk (1943 - 1970)
Vincent Žuk-Hryszkiewicz (1970 - 1982)
Josif Sazič (1982 - 1997)
Boris Ragula (1997)
Ivonka Survilla (1997)
Vznik 25. marec 1918
Susedia Poľsko, Litva, Rusko, Ukrajina
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
0 km² (0.)  
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad ([[]])
 • sčítanie ([[]])

 • hustota ()
 
0 (0.)
0

0/km² (0.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
[[]]
0 $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu|]].)
0 $ (0.)
Mena bieloruský rubeľ (=100 kopejok) (BYA)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+2)
(UTC+3)
Medzinárodný kód BYA / BY
Medzinárodná poznávacia značka BY
Internetová doména .by
Smerové telefónne číslo +375
Prvá vláda Bieloruskej ľudovej republiky.
Vyhlásenie vzniku Bieloruskej ľudovej republiky.
Známka Bieloruskej ľudovej republiky (10 UAH).
Známka Bieloruskej ľudovej republiky (25 UAH).


Bieloruská ľudová republika alebo Bieloruská národná republika[1] (po bielorusky: Белару́ская Наро́дная Рэспу́бліка) bola vyhlásená po Brestlitovskom mieri 25. marca 1918 a vznikla ako nemecký plán boja proti Rusku (tzv. nárazníkový štát) na území v Mohiľovskej a Hrodnianskej oblasti vrátane Białystoku, Vilniusu, Vicebska a Smolenska. Väčšina štátov novú Bieloruskú ľudovú republiku neuznala až do momentu, kým ju Sovietsky zväz politicky neovládol a kým nevznikla v krajine Bieloruská SSR v roku 1919. Dôvodom tohto neuznania bol fakt, že republika nebola naozajstnou republikou - nemala ústavu ani vojsko, hoci existovali pokusy vytvoriť armádu podobnú Červenej armáde. Po útoku Červenej armády v decembri roku 1918 sa vláda republiky presťahovala do Hrodna. Po krátkej Poľsko-Ruskej vojne v roku 1919 exilová vláda Bieloruskej ľudovej republiky neprestala fungovať, ale presunula svoje pole pôsobnosti do Prahy a iných európskych miest v Nemecku a Litve, kde dodnes existujú jej pozostatky.

Referencie

  1. Druhý názov štátu sa zvykne používať v prípadoch, kedy je štát potrebné rozlíšiť od ostatných ľudovodemokratických komunistických štátov sveta.

Pozri aj