Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Parita kúpnej sily''' (PKS, po angl. „purchasing power parity“ - PPP) je teoretický [[menový kurz]] získaný za predpokladu, že kúpna sily danej meny vyjadrenej v inej mene je rovnaká. PKS vyjadruje, koľko by stál košík tovarov a služieb vo vlastnej krajine. Košík je univerzálne používaný, i keď definovaný pre konkrétny trh [[Spojené štáty|USA]], vyjadrený v domácej mene. Ak sa [[Hrubý domáci produkt|HDP]] na obyvateľa prepočíta kurzom vyjadreným PKS, je to presnejšie vyjadrenie životnej úrovne danej krajiny.
'''Parita kúpnej sily''' (PKS, po angl. „purchasing power parity“ - PPP) je teoretický [[menový kurz]] získaný za predpokladu, že kúpna sily danej meny (= množstvo kúpiteľných výrobkov a služieb v danej mene) vyjadrenej v inej mene je rovnaká. PKS vyjadruje, koľko by stál košík tovarov a služieb vo vlastnej krajine.
Pre všetky porovnávané štáty sa teda používa rovnaký košík tovarov a služieb vyjadrený v domácej mene. Ak sa [[Hrubý domáci produkt|HDP]] na obyvateľa prepočíta kurzom vyjadreným PKS, je to presnejšie vyjadrenie životnej úrovne danej krajiny než pri použití normálneho výmenného kurzu.


Používanie PKS bolo vyvinuté na Pensylvánskej univerzite v päťdesiatych rokoch minulého storočia. USA pri použití kurzov vyjadrených PKS končia v tabuľkách HDP vyššie z dôvodov nižších cien; USA sú totiž obrovským trhom, kde vysoká konkurencia znižuje ceny.
Používanie PKS bolo vyvinuté na Pensylvánskej univerzite v päťdesiatych rokoch minulého storočia. USA pri použití kurzov vyjadrených PKS končia v tabuľkách HDP vyššie z dôvodov nižších cien; USA sú totiž obrovským trhom, kde vysoká konkurencia znižuje ceny.

Verzia z 02:56, 5. máj 2008

Parita kúpnej sily (PKS, po angl. „purchasing power parity“ - PPP) je teoretický menový kurz získaný za predpokladu, že kúpna sily danej meny (= množstvo kúpiteľných výrobkov a služieb v danej mene) vyjadrenej v inej mene je rovnaká. PKS vyjadruje, koľko by stál košík tovarov a služieb vo vlastnej krajine.

Pre všetky porovnávané štáty sa teda používa rovnaký košík tovarov a služieb vyjadrený v domácej mene. Ak sa HDP na obyvateľa prepočíta kurzom vyjadreným PKS, je to presnejšie vyjadrenie životnej úrovne danej krajiny než pri použití normálneho výmenného kurzu.

Používanie PKS bolo vyvinuté na Pensylvánskej univerzite v päťdesiatych rokoch minulého storočia. USA pri použití kurzov vyjadrených PKS končia v tabuľkách HDP vyššie z dôvodov nižších cien; USA sú totiž obrovským trhom, kde vysoká konkurencia znižuje ceny.

Výhody

Bežným meradlom životnej úrovne je HDP na obyvateľa vyjadrené paritou kúpnej sily. Nahradením normálnych menových kurzov kurzami vyjadrenými paritou kúpnej sily sa izoluje fluktuácia menových kurzov. Inak by zmena kurzu dolára napríklad oproti korune znamenala aj štatistickú zmenu životnej úrovne. Intuitívne však vieme, že sa naša životná úroveň nezlepšila o 40 %, aj keď sa koruna nedávno o 40 % proti doláru posilnila. Takisto používanie HDP na osobu podľa parity kúpnej sily bolo užitočné pri porovnávaní životnej úrovne medzi bývalými socialistickými ekonomikami, ktoré mali umelé, nerealistické menové kurzy. Napriek tomu, že napríklad v USA bolo HDP na obyvateľa desaťkrát vyššie, životná úroveň nebola v pomere desať ku jednej.

Nevýhody

Hoci používanie menových kurzov vyjadrených PKS na porovnávanie je zlepšením voči používaniu nominálneho kurzu, určité výsledky sú zavádzajúce. Predovšetkým sa štatistické váženie v košíku považuje za celosvetovo rovnaké; predpokladá sa napríklad, že cena plynu v trópoch má tu istú váhu ako na Islande.

Výber konkrétnych tovarov v balíku prináša úmyselné či neúmyselné skresľovanie. Okrem toho sa v košíku neprihliada na kvalitu tovarov: Hoci PKS porovnáva tovar pivo v dvoch krajinách, fľaša kvalitného piva nie je to isté, ako fľaša nekvalitného piva v niektorej krajine Karibiku.

Hrubý domáci produkt na obyvateľa (či už vyjadrený PKS alebo inak) meria iba jednu zložku kvality života danej krajiny. Určité ďalšie parametre, ako kvalita škôl, zdravotníctva, znečisťovanie ovzdušia, či nerovnosti životnej úrovne medzi občanmi, ťažko vyjadriť jedným číslom.