Bulharsko

Tento článok je o súčasnom štáte na Balkánskom polostrove. Ako Bulharsko sa tiež označuje tzv. Povolžské Bulharsko, historický štát Bulharov existujúci pri riekach Volga a Kama v 9. až 13. storočí.

Bulharská republika
Vlajka Znak
Národné motto: Съединението прави силата (V jednote je sila)
Štátna hymna: Мила Родино
Miestny názov
• dlhý	Република България
• krátky	България
Hlavné mesto	Sofia °′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto	Sofia
Úradné jazyky	bulharčina
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády	republika Georgi Părvanov Sergej Stanišev
Vznik	681
Susedia	Rumunsko, Srbsko, Macedónsko, Grécko, Turecko
Rozloha  • celková  • voda (%)	110 910 km² (102.)   0 km² (0 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2007)  • sčítanie (2007)  • hustota (2007)	7 679 290 (92.) 7 679 290 69,3/km²
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2006 78 680 USD $ (65.) 10 700 $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|]].)
Mena	lev (=100 stotinki) (lv)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+2) (UTC+3)
Medzinárodný kód	BUL / BG
Medzinárodná poznávacia značka	BG
Internetová doména	.bg
Smerové telefónne číslo	+359

Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %.

Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom. To predurčilo bohatú a rôznorodú históriu krajiny, ktorej územie je jedným z prvých osídlených človekom na európskom kontinente.

Krajina susedí na severe s Rumunskom (dĺžka hraníc 608 km), na západe so Srbskom (258 km) a s Macedónskom (248 km), na juhu s Gréckom (493 km) a na juhovýchode s Tureckom (259 km). Východnú hranicu tvorí Čierne more (378 km). Riečnu hranicu tvorí 686 km.

Charakteristika hraníc Bulharska

Celková dĺžka hraníc Bulharskej republiky je 2245 km, z čoho 1181 km tvori suchozemskú hranicu, zvyšok vedie po mori.

Od 1. januára 2007 na hraničných priechodoch s Rumunskom a Gréckom pre občanov Európskej únie platí právo na voľný pohyb osôb.

SEVERNÁ HRANICA

V dĺžke 470 km (od rieky Timok po mesto Silistra) tvorí severnú hranicu rieka Dunaj. V blízkosti tejto hranice sa nachádza okolo 57 veľkých dunajských ostrovov - Belene, Vardim, Bogdan, Bliznaci - a iné. Rieka Dunaj poskytuje vhodné podmienky na rozvoj vodnej dopravy. Jej význam vzrástol po spustení riečneho kanála Rýn – Mohan – Dunaj. Na rieke sa uskutočňuje kombinovaná doprava typu: rieka – súš, rieka – more. Je najväčšou riečnou obchodnou cestou, ktorá Bulharsko spája so štátmi západnej Európy. V oblasti dunajského pobrežia sa rozvíjajú rôzne odvetvia priemyslu ako elektroenergetický priemysel, chemický priemysel a drevospracujúci priemysel. Veľký hospodársky význam majú vodné hraničné prechody Vidin - Calafat a Ruse - Giurgiu (do Rumunska) a Orjachovo - Beket (do Grécka).

Suchozemská hranica s Rumunskom vedie cez oblasť Dobrudže. Začína pri meste Silistra, končí pri rumunskej dedine Vama Veke a je dlhá 139 km.

Rovinatý reliéf tejto časti hranice umožňuje rozvoj cestných (Istanbul - Burgas - Varna - Constanca) a železnčných ciest (Razdelna - Kardam - Medžidia - Ungeni). Tadeto vedie plynovod z Ruska a elektrina z Ukrajiny.

VÝCHODNÁ HRANICA

Celú východnú hranicu krajiny tvorí Čierne more v dĺžke 378 km. Jej začiatok je južne od dediny Vama Veke v Rumunsku a koniec pri ústí rieky Rezovska. Čierne more má pre krajinu veľký strategický význam, pretože cez prielivy Bospor a Dardanely ju spája so Stredozemným morom a s Atlantickým oceánom. Cez Čierne more sa do krajiny importuje 40 % surovín a 30 % sa vyváža. More tiež slúži na lacnejší dostup k nerastným surovinám ako sú ropa, uhlie, koks, železné rudy, ale aj drevo. Väčšina z nich sa dováža z Ruska a Ukrajiny.

Čiernomorské pobrežie je v súčastnosti dôležitou priemyselnou zónou. Rozvíja sa tu chemický a strojárenský priemysel. Poskytuje rozvoj rybolovu v mestách Burgas, Varna a Sozopol, kde sa okrem iného ťaží aj soľ.

Čierne more je rajom pre turistov. Okrem oddychovej turistiky ponúka táto oblasť aj ozdravovaciu turistiku.

Rozvoju východnej hranice Bulharska však bráni tažký ekologický stav Čierneho mora, ktoré znečisťujú Dunaj, Dnester a Dneper a obyvatelia jeho pobrežia. Doprava v tejto oblasti je málo rozvinutá, hoci sem vedie železnica zo Sofie.

JUŽNÁ HRANICA

Na juhu krajina v dĺžke 259 km hraničí s Tureckom a vedie po rieke Rezovska smerom na západ, kde sa vlieva do rieky Marica, ďalej vedie po úpätí pohoria Strandža a Derventskej vyvýšenine a nakoniec končí v Rodopách.

Cez bulharsko-tureckú hranicu vedú cesty do západnej Európy a regiónu Blízkeho Východu (Constanca - Varna - Burgas - Malko Tărnovo - Lozengrad - Istanbul). Hraničný prechod v meste Makaza spája krajinu s Egejským morom. Smerom do Turecka vedú tri hraničné prechody (Malko Tărnovo, Kapitan Andrejevo a od roku 1993 aj Lesovo - Hamzabejli), ale okrem týchto prechodov existuje aj niekoľko starých ciest vedúcich cez túto hranicu (Jambol - Elchovo - Odrin).

Vzťahy Bulharska s obobma južnými susedmi v súčastnosti dostávajú nový rozmer, na čo vplýva politický situácia v Turecku a Grécku. Vypracovaných je mnoho projektov, ktoré by sa mali v budúcnosti realizovať na riekach Struma a Marica.

ZÁPADNÁ HRANICA

Macedónsko a Srbsko celkovo v dĺžke 506 km sú hraničiace krajiny s Bulharskom na západe. Vedie od vrchu Tumba až po rieku Timok, ktorá oblasť spája s riekou Dunaj. Cez hranicu s Macedónskom vedú tri hraničné prechody (Petrič - Strumica, Blagoevgrad - Delčevo a Kjustendil - Kriva Palanka - Skopje). V súčastnosti medzi týmito krajinami neexistuje železničný prechod, avšak už sú na svete plány, ktoré by sa mohli uskutočniť na trase medzi mestami Gjoševo - Kumanovo.

Cez hraničný prechod pri meste Kalotina vedie medzinárodná cesta, ktorá spája Bulharsko so západnou Európou a krajinami v oblasti Blízkeho Východu.

Dejiny

Obdobia dejín Bulharska:

• Doba neolitu (6000 pr. Kr.)
• Stredovek (4. stor. - 6. stor.)
• Staré Veľké Bulharsko (632 - 665)
• Prvé bulharské cárstvo (681 - 1018)
• Druhé bulharské cárstvo (1185 - 1396)
• Nadvláda Osmanskej ríše (1396 - 1878)
• Tretie bulharské cárstvo (1878 - 1944)

Bulharsko 1915

• • Medzivojnové obdobie (1918 - 1939)
  • Druhá svetová vojna (1939 - 1945)
• Bulharsko v období komunistickej diktatúry (1944 - 1989)
• Bulharsko po páde komunizmu (1989 - )

Obyvateľstvo

Podľa Národného štatistického inštitútu malo Bulharsko v roku 2007 7 679 290 oyvateľov. Ich počet však za posledné roky klesol v dôsledku nízkeho prirodzeného prírastku (približne – 5 %) a vysokej migračnej vlny, kedy po roku 1989 emigrovalo okolo 750 000 ľudí.

Bulharsko má najnižší prírastok obyvateľstva na svete od začiatku 50. rokov 20. storočia s výnimkou ostrova Svätý Krištof a Nevis. Hlavnou príčinou je obrovská emigrácia z krajiny. Od 80. rokov 20. storočia je prírastok obyvateľstva negatívny, na čom sa okrem rozsiahlej emigrácia Turkov a neskôr i Bulharov podieľala od 90. rokov 20. storočia aj nízka pôrodnosť.

V rokoch 1985 - 1989 sa komunistické vedenie Bulharska snažilo násilne asimilovať tureckú menšinu. Od roku 1985 bulharská vláda zrušila vyučovanie v tureckom jazyku a snažila sa o potlačenie tureckej kultúry a identity. Turecké mená boli poslovanštené a približne 300 000 Turkov natrvalo emigrovalo do Turecka. Po prechode Bulharska k demokracii boli tieto zákony začiatkom roku 1990 zrušené.

Národnostné zloženie obyvateľstva

Umiestnenie	Národnosť	Počet	%
1	Bulhari	6 442 924	83,9
2	Turci	721 855	9,4
3	Rómovia	360 926	4,7
4	iní	153 585	2

Vierovyznanie

Umiestnenie	Náboženstvo	%
1	Pravoslávie	82,6
2	Islam	12,2
3	Katolicizmus	0,5
4	iné	4,7

Súčasné politické pomery

Bulharsko je parlamentnou republikou. Hlavou štátu je prezident volený priamou voľbou na 5-ročné volebné obdobie. Neustále činným zákonodarným orgánom, pozostávajúcim z 240 poslancov volených na 4 roky, je Národné zhromaždenie. Výkonná moc je v rukách vlády. Po parlamentných voľbách v krajine (25. jún 2005) Dovtedajšia konzervatívna vláda utrpela porážku, keď kľúčová politická sila Národné hnutie Simeona II. (po bulharsky: Национално движение Симеон II., НСДВ) dosiahala okolo 22 %. Najväčší vplyv získali bulharskí socialisti vedení Sergejom Staniševom, ktorí napokon vytvorili veľkú koalíciu s NDSV a Hnutím za práva a slobody (po bulharsky: Движение за права и свободи, ДПС), ktoré je v krajine podporované najmä bulharskými Turkami. Najväčším prekvapením volieb bol úspech strany Ataka (po bulharsky: АТАКА), ktorá svoj program postavila na nacionalistických a rasistických heslách a odpore voči Európskej únii a získala takmer 9 %.

Súčasným predsedom vlády je Sergej Stanišev, v prezidentských voľbách v roku 2006 zvíťazil dovtedajší prezident, exkomunista Georgi Părvanov.

Mestá

• Bansko
• Batak
• Blagoevgrad
• Bobov dol
• Botevgrad
• Biala Čerkva
• Burgas
• Dobrič
• Gabrovo
• Carevo
• Chaskovo
• Jambol
• Kazanlăk
• Kozloduj
• Montana
• Panagjurište
• Pazardžik
• Pernik
• Petrič
• Pleven
• Plovdiv
• Razgrad
• Ruse
• Sandanski
• Silistra
• Sliven
• Smoljan
• Sofia
• Sozopol
• Stara Zagora
• Svilengrad
• Svištov
• Šumen
• Tărgovište
• Teteven
• Trojan
• Tutrakan
• Varna
• Veliki Preslav
• Veliko Tărnovo
• Vidin
• Vraca
• Zlatica

Administratívne rozdelenie

Územie štátu sa od roku 1998 delí na 28 oblastí, 262 okresov a 3881 obcí.

Blagoevgrad	Kjustendil	Razgrad	Sofia
BurgasBlbost kooookkkkkkoooooooos	Loveč	Ruse	Stara Zagora
Dobrič	Montana	Šumen	Tărgovište
Gabrovo	Pazardžik	Silistra	Varna
Chaskovo	Pernik	Sliven	Veliko Tărnovo
Jambol	Pleven	Smoljan	Vidin
Kărdžali	Plovdiv	Sofia	Vraca

Pozri aj

• Umenie Bulharska
• Literatúra Bulharska

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bulharsko

Externé odkazy

• História a umenie v Bulharsku (po anglicky)
• História Bulharska v siedmich obrazoch (po anglicky)
• Bulharsko sprievodca (po slovensky)
• Sprievodca bulharským pobřežím (po česky)

Zdroj

• Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.