Paricutín: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
d minivlajka, kozmetika, kat.
Peko (diskusia | príspevky)
d fix lokality
Riadok 8: Riadok 8:
Sopka_Zemepisná dĺžka= 102°15'00<nowiki>''</nowiki> W|
Sopka_Zemepisná dĺžka= 102°15'00<nowiki>''</nowiki> W|
Sopka_Zemepisná šírka= 19°29'00<nowiki>''</nowiki> N|
Sopka_Zemepisná šírka= 19°29'00<nowiki>''</nowiki> N|
Sopka_Oblasť= [[Michoacán]]|
Sopka_Oblasť= hranica štátov [[Michoacán]]/[[Guanajuato]]|
Sopka_Štát= [[Mexiko]]|
Sopka_Štát= [[Mexiko]]|
Sopka_Pohorie= vulkanické pole [[Miochacán-Guanajuato]]|
Sopka_Pohorie= vulkanické pole [[Michoacán-Guanajuato]]|
}}
}}
'''Paricutín''' je najznámejšia [[Sopka|vulkanický útvar]] spomedzi asi 1&nbsp;000 sopečných centier [[Miochacán-Guanajuato|Michoacánsko-Guanajuatského]] sopečného poľa. Je to troskový kužeľ, ktorý začal soptiť na jednom kukuričnom poli roku [[1943]] a za rok vyrástol do výšky 336&nbsp;m. Erupcie pokračovali až do roku [[1952]], pričom pribudlo ďalších 88&nbsp;m. Parícutin poskytol vulkanológom zriedkavú možnosť dokumentovať zrod, rast a smrť sopky.
'''Paricutín''' je najznámejšia [[Sopka|vulkanický útvar]] spomedzi asi 1&nbsp;000 sopečných centier vulkanického poľa [[Michoacán-Guanajuato]]. Je to troskový kužeľ, ktorý začal soptiť na jednom kukuričnom poli roku [[1943]] a za rok vyrástol do výšky 336&nbsp;m. Erupcie pokračovali až do roku [[1952]], pričom pribudlo ďalších 88&nbsp;m. Parícutin poskytol vulkanológom zriedkavú možnosť dokumentovať zrod, rast a smrť sopky.


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 10:15, 7. máj 2008

Mexiko Paricutín
troskový kužeľ
Štát Mexiko
Región hranica štátov Michoacán/Guanajuato
Pohorie vulkanické pole Michoacán-Guanajuato
Nadmorská výška 424 m n. m.
Posledná erupcia 1952
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Paricutín je najznámejšia vulkanický útvar spomedzi asi 1 000 sopečných centier vulkanického poľa Michoacán-Guanajuato. Je to troskový kužeľ, ktorý začal soptiť na jednom kukuričnom poli roku 1943 a za rok vyrástol do výšky 336 m. Erupcie pokračovali až do roku 1952, pričom pribudlo ďalších 88 m. Parícutin poskytol vulkanológom zriedkavú možnosť dokumentovať zrod, rast a smrť sopky.

Iné projekty