Epigram: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Izmaelt (diskusia | príspevky)
uprava
Riadok 1: Riadok 1:
'''Epigram''' je dnes lyrický žáner, ktorý stručne a duchaplne vystihuje nejakú životnú pravdu. Ide o satirickú báseň s prekvapujúcou pointou. V [[antika|antike]] to bol druh nápisu.
'''Epigram''' je dnes [[lyrika|lyrický]] [[žáner]], ktorý stručne a duchaplne vystihuje nejakú životnú [[pravda|pravdu]]. Ide o [[satira|satirickú báseň]] s prekvapujúcou [[pointa|pointou]]. V [[antika|antike]] to bol druh nápisu.


Dnešné epigramy sú vlastne dvojdielne básne: Prvá časť nastoľuje problém či myšlienku, druhá časť ho prekvapivým spôsobom rieši.
Dnešné epigramy sú vlastne dvojdielne [[báseň|básne]]: Prvá časť nastoľuje problém či myšlienku, druhá časť ho prekvapivým spôsobom rieši.


Antický epigram bol vlastne nápis na chráme, náhrobku, obetnom dare a podobne, ktorého účelom bolo pripomínať staviteľa chrámu aťd., darcu, pinášateľa obete a podobne, alebo vysvetľovať význam príslušného nadpísaného predmetu. Spočiatku to bývala [[próza]], neskôr [[elegické distichon]]. V [[staroveký Rím|rímskej]] literatúre to už bola navyše vtipná báseň. Riman [[Martialis]] napokon založil epigram v dnešnom zmysle - používal aj iné básnické formy ako elegické distichon a jeho epigramy už mali satirický charakter.
Antický epigram bol vlastne nápis na [[chrám]]e, [[náhrobok|náhrobku]], [[obeta|obetnom dare]] a podobne, ktorého účelom bolo pripomínať staviteľa chrámu aťd., darcu, prinášateľa obete a podobne, alebo vysvetľovať význam príslušného nadpísaného predmetu. Spočiatku to bývala [[próza]], neskôr [[elegické distichon]]. V [[staroveký Rím|rímskej]] literatúre to už bola navyše vtipná báseň. Riman [[Martialis]] napokon založil epigram v dnešnom zmysle - používal aj iné básnické formy ako elegické distichon a jeho epigramy už mali satirický charakter.
== Spisovatelia ==
== Spisovatelia ==

Verzia z 20:50, 7. máj 2008

Epigram je dnes lyrický žáner, ktorý stručne a duchaplne vystihuje nejakú životnú pravdu. Ide o satirickú báseň s prekvapujúcou pointou. V antike to bol druh nápisu.

Dnešné epigramy sú vlastne dvojdielne básne: Prvá časť nastoľuje problém či myšlienku, druhá časť ho prekvapivým spôsobom rieši.

Antický epigram bol vlastne nápis na chráme, náhrobku, obetnom dare a podobne, ktorého účelom bolo pripomínať staviteľa chrámu aťd., darcu, prinášateľa obete a podobne, alebo vysvetľovať význam príslušného nadpísaného predmetu. Spočiatku to bývala próza, neskôr elegické distichon. V rímskej literatúre to už bola navyše vtipná báseň. Riman Martialis napokon založil epigram v dnešnom zmysle - používal aj iné básnické formy ako elegické distichon a jeho epigramy už mali satirický charakter.

Spisovatelia

Antickí:

  • Martialis - najvýznamnější antický epigramista

Slovenskí:

Českí: