Amos Oz: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
PipepBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: zh:阿摩斯·奥兹
d robot Pridal: fa:عاموس عوز
Riadok 60: Riadok 60:
[[es:Amos Oz]]
[[es:Amos Oz]]
[[et:Amos Oz]]
[[et:Amos Oz]]
[[fa:عاموس عوز]]
[[fi:Amos Oz]]
[[fi:Amos Oz]]
[[fr:Amos Oz]]
[[fr:Amos Oz]]

Verzia z 16:01, 13. máj 2008

Amos Oz
izraelský spisovateľ, esejista a žurnalista
izraelský spisovateľ, esejista a žurnalista
Narodenie4. máj 1939
Jeruzalem, Izrael
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Amos Oz

Amos Oz (* 4. máj 1939, Jeruzalem), pôvodne Amos Klausner, je izraelský spisovateľ, esejista a žurnalista. Je profesorom literatúry na Ben Gurionovej univerzite v Be'er Ševe.

Životopis

Oz sa narodil v Jeruzaleme, vyrastal v štvrti Kerem Avraham v dome na Amosovej ulici č. 18. Jeho rodičia, Jehuda Arje Klausner a Fanja Musman, boli sionistickí prisťahovalci z východnej Európy. Ozov otec študoval dejiny a literatúru v litovskom Vilniuse, v Jeruzaleme pracoval ako knihovník a spisovateľ. Jeho starý otec z matkinej strany vlastnil mlyn v Rovne na západnej Ukrajine a v roku 1934 sa s rodinou presťahoval do Haify. Rodina patrila medzi pravicových revizionistických sionistov (pozri anglický článok Revisionist Zionism). Ozov prastrýko Josef Klausner bol pri voľbe prezidenta v roku 1948 protikandidátom Chaima Weizmanna za stranu Cherut. Napriek tomu, že rodina bola náboženstvu odcudzená, navštevoval Oz náboženskú školu Tachkemoni - rodičia ho odmietli dať do socialistickej školy, pretože hlboko nesúhlasili s jej ideológiou. Strednú školu absolvoval v Rechavji.

Keď mal Oz 12 rokov, spáchala jeho matka samovraždu. Táto udalosť ho hlboko poznamenala. Stal sa socialistickým sionistom a v pätnástich rokoch začal žiť v kibuci Chulda. Tam ho adoptovala rodina Chuldajovcov (ich prvorodený syn Ron Chuldaj je dnes primátorom Tel Avivu). V tej dobe si mladý Amos zmenil priezvisko na „Oz“, čo v hebrejčine značí „sila". V kibuci Chulda žil a pracoval až do roku 1986, kedy sa so svojou ženou Nily presťahoval do Aradu kvôli astmatickému ochoreniu svojho syna Daniela. Po prvých spisovateľských úspechoch Oz postupne znižoval mieru svojej zainteresovanosti v bežných aktivitách kibucu: umožňovali mu to jeho honoráre, ktorými dostatočne prispieval na chod kibucu.

Na konci 50-tych rokov slúžil Oz v izraelskej armáde v jednotke Nachal, zúčastnil sa potýčiek na izraelsko-sýrskej hranici. Počas Šesťdňovej vojny slúžil v tankovej jednotke na Sinaji, počas Jomkippurskej vojny slúžil na Golanských výšinách.

Po službe v jednotke Nachal študoval Oz filozofiu a hebrejskú literatúru na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. V roku 1965 mu vyšla prvá zbierka poviedok Zeme šakalov (hebr. Arcot ha-tan). Jeho prvý román, Inde (Makom acher), vyšiel v roku 1966. Od tej doby vydával každý rok jednu knihu vo vydavateľstve Strany práce Am Oved („Pracujúci ľud"). Toto vydavateľstvo neskôr opustil a podpísal zmluvu s vydavateľstvom Keter, ktoré mu poskytlo mesačný plat bez stanovenej publikačnej frekvencie.

Amos Oz napísal 18 kníh a asi 450 článkov a esejí v hebrejčine. Jeho diela boli preložené do asi 30 jazykov. Je nositeľom množstva izraelských a medzinárodných ocenení: v roku 1986 mu bola udelená Bialikova cena, v roku 1997 obdržal z rúk francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca Rad čestnej légie. V roku 1998, pri príležitosti 50. výročia vzniku štátu Izrael, získal najprestížnejšiu štátnu cenu: Cenu Izraela. V roku 2005 mu bola vo Frankfurte nad Mohanom udelená prestížna Goetheho cena za literatúru.

Diela

V slovenčine a v češtine vyšlo:

Z ďalších diel (v zátvorke doslovné preklady názvov):

  • La-ga'at ba-majim, la-ga'at ba-ruach (Dotknúť sa vody, dotknúť sa vetra), 1973
  • Har ha-eca ha-ra'a (Hora zlej rady), 1976
  • Al tagidi lajla (Nevolaj to noc), 1994
  • Sipur al ahava ve-chošech (Príbeh o láske a temnote), autobiografický román, 2002
  • Pit'om ba-omek ha-ja'ar (Nečakane v hlbinách lesa), 2005
  • Al midronot har ga'aš (Na svahoch sopky), 2006

Politické názory

Amos Oz je uznávaný izraelský intelektuál. Je známym obhajcom mierovej koexistencie dvoch susedných štátov - Izraela a Palestíny.

Externé odkazy