Moschops

Moschops

Moschops bol až do 5 metrov dlhý rod bylinožravých príslušníkov z Therapsida, cicavcovitý plaz žijúci koncom permu (približne pred 250 miliónmi rokov) na území dnešného Ruska.

Poznávacie znaky

Moschops mal krátku a vysokú lebku miestami až 10 cm hrubú. Účel tohto zhrubnutia je neznámy, podobne ako u hrubohlavých dinosaurov (Pachycephalosauria). V nie príliš silných čeľustiach mal neveľké špicáky a ploché "stoličky". Podľa stavby chrupu usudzujeme, že to bol bylinožravec. Mal mohutné, silno do strán vybočené končatiny, pri čom predné boli podstatne dlhšie než zadné, takže zavalité telo moschopsa vyzeralo akoby zrazené na zadok. Krátky chvost sotva dosahoval na zem. Moschopsi sa potulovali v malých skupinách okolo brehov riek pretekajúcich pustými oblasťami a spásali pobrežné rastlinstvo. Predpokladá sa, že srsť ešte nemal. Pokrokovým znakom je hlavne rozlíšenie zubov, inak ťažkopádnou stavbou tela a z plynúcim nemotorným pohybom pripomínal skôr starobylejšie jaštery. Tiež fakt, že bol doposiaľ bylinožravý, dokazuje jeho pomerne nízky vývojový stupeň. Výskyt týchto zvierat bol dosiaľ zistený len v južní Afrike.