Reinaldo Arenas: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 5: Riadok 5:
{{wikify}}
{{wikify}}
Reinaldo Arenas sa narodil na vidieku, v severnej časti provincie Oriente na Kube, neskôr sa s rodinou presťahoval do mesta Holguin, ktoré vtedy malo "200 000 obyvateľov a jedno smetiarske auto".
Reinaldo Arenas sa narodil na vidieku, v severnej časti provincie Oriente na Kube, neskôr sa s rodinou presťahoval do mesta Holguin, ktoré vtedy malo "200 000 obyvateľov a jedno smetiarske auto".
V roku 1959 sympatizoval s revolúciou a pridal sa na stranu povstalcov bojujúcich proti [[Fulgencio Batista y Zaldívar|Batistovi]]. Neskôr, keď sa situácia vykryštalizovala a ukázalo sa, že revolúciou vystriedala iba ďalšia, horšia diktatúra, tentoraz [[Fidela Castra]], tú predošlú, sa jeho presvedčenie zmenilo. Kvôli štúdiu sa roku 1963 opäť sťahoval, tentoraz do Havany, kde sa zapísal na školu a v štúdiu pokračoval na Havanskej univerzite - filozofia a literatúra. V roku 1965, v tom čase 22-ročný, vyhral druhú cenu za rukopis svojho prvého románu ''Celestino antes del alba'' na každoročnej súťaži beletrie, ktorej garantom bola UNEAC (Únia kubánskych spisovateľov a umelcov). Román vyšiel v roku 1967, v priebehu týždňa bol vypredaný, avšak už nikdy viac nebol na Kube znovuvydaný. V exile ho však Reinaldo Arenas prepísal a vydal pod názvom ''Cantando en el pozo''. V roku 1966 vyhral na tejto súťaži svoju druhú druhú cenu s druhým románom ''El mundo alucinante'', v tomto roku nebola udelená žiadna prvá cena. Tento román na Kube vôbec nevydali a musel byť prepašovaný von z krajiny. Vyšiel vo viacerých jazykoch.
V roku 1959 sympatizoval s revolúciou a pridal sa na stranu povstalcov bojujúcich proti [[Fulgencio Batista y Zaldívar|Batistovi]]. Neskôr, keď sa situácia vykryštalizovala a ukázalo sa, že revolúciou vystriedala iba ďalšia, horšia diktatúra, tentoraz [[Fidel Castro|Fidela Castra]], tú predošlú, sa jeho presvedčenie zmenilo. Kvôli štúdiu sa roku 1963 opäť sťahoval, tentoraz do Havany, kde sa zapísal na školu a v štúdiu pokračoval na Havanskej univerzite - filozofia a literatúra. V roku 1965, v tom čase 22-ročný, vyhral druhú cenu za rukopis svojho prvého románu ''Celestino antes del alba'' na každoročnej súťaži beletrie, ktorej garantom bola UNEAC (Únia kubánskych spisovateľov a umelcov). Román vyšiel v roku 1967, v priebehu týždňa bol vypredaný, avšak už nikdy viac nebol na Kube znovuvydaný. V exile ho však Reinaldo Arenas prepísal a vydal pod názvom ''Cantando en el pozo''. V roku 1966 vyhral na tejto súťaži svoju druhú druhú cenu s druhým románom ''El mundo alucinante'', v tomto roku nebola udelená žiadna prvá cena. Tento román na Kube vôbec nevydali a musel byť prepašovaný von z krajiny. Vyšiel vo viacerých jazykoch.


Okolo roku 1970 sa začal zaoberať myšlienkou päťzväzkového diela - ''Pentagonía''. Prvým zväzkom bol už spomínaný román ''Cantando en el pozo'', druhým ''El palacio de las blanquisimas mofetas'', ktorý bol prepašovaný roku 1972, tretím zväzkom bol ''Otra vez el mar''. Román musel byť napísaný trikrát. Prvýkrát v roku 1969 (prvá verzia bola zničená), druhýkrát v roku 1972 (druhá verzia bola zabavená), no a konečne v roku 1974 bola tretia verzia úspešne prepašovaná z väzenia, do ktorého sa Reinaldo Arenas dostal v lete roku 1973 za vykonštruované obvinenie z obťažovania, za kontrarevolučné aktivity, a za útek z miestneho väzenia, do ktorého sa dostal práve za už spomínané obvinenia. Vo väzení El Morro ho "prevychovávali" z jeho homosexuality, ktorú neskrýval a ktorá bola ďalším dôvodom jeho uväznenia. Štvrtým zväzkom sa stal ''El color del verano'', piatym a posledným ''El Asalto''. V roku 1980 sa vďaka Mariel Boatlift dostal z kubánskeho prístavu Mariel na lodi menom San Lázaro do Miami v Spojených štátoch amerických.
Okolo roku 1970 sa začal zaoberať myšlienkou päťzväzkového diela - ''Pentagonía''. Prvým zväzkom bol už spomínaný román ''Cantando en el pozo'', druhým ''El palacio de las blanquisimas mofetas'', ktorý bol prepašovaný roku 1972, tretím zväzkom bol ''Otra vez el mar''. Román musel byť napísaný trikrát. Prvýkrát v roku 1969 (prvá verzia bola zničená), druhýkrát v roku 1972 (druhá verzia bola zabavená), no a konečne v roku 1974 bola tretia verzia úspešne prepašovaná z väzenia, do ktorého sa Reinaldo Arenas dostal v lete roku 1973 za vykonštruované obvinenie z obťažovania, za kontrarevolučné aktivity, a za útek z miestneho väzenia, do ktorého sa dostal práve za už spomínané obvinenia. Vo väzení El Morro ho "prevychovávali" z jeho homosexuality, ktorú neskrýval a ktorá bola ďalším dôvodom jeho uväznenia. Štvrtým zväzkom sa stal ''El color del verano'', piatym a posledným ''El Asalto''. V roku 1980 sa vďaka Mariel Boatlift dostal z kubánskeho prístavu Mariel na lodi menom San Lázaro do Miami v Spojených štátoch amerických.

Verzia z 09:34, 2. jún 2008

Reinaldo Arenas (* 16. júl 1943, provincia Oriente – † 7. december 1990, New York) bol kubánsky prozaik, básnik a dramatik.

Život

Reinaldo Arenas sa narodil na vidieku, v severnej časti provincie Oriente na Kube, neskôr sa s rodinou presťahoval do mesta Holguin, ktoré vtedy malo "200 000 obyvateľov a jedno smetiarske auto". V roku 1959 sympatizoval s revolúciou a pridal sa na stranu povstalcov bojujúcich proti Batistovi. Neskôr, keď sa situácia vykryštalizovala a ukázalo sa, že revolúciou vystriedala iba ďalšia, horšia diktatúra, tentoraz Fidela Castra, tú predošlú, sa jeho presvedčenie zmenilo. Kvôli štúdiu sa roku 1963 opäť sťahoval, tentoraz do Havany, kde sa zapísal na školu a v štúdiu pokračoval na Havanskej univerzite - filozofia a literatúra. V roku 1965, v tom čase 22-ročný, vyhral druhú cenu za rukopis svojho prvého románu Celestino antes del alba na každoročnej súťaži beletrie, ktorej garantom bola UNEAC (Únia kubánskych spisovateľov a umelcov). Román vyšiel v roku 1967, v priebehu týždňa bol vypredaný, avšak už nikdy viac nebol na Kube znovuvydaný. V exile ho však Reinaldo Arenas prepísal a vydal pod názvom Cantando en el pozo. V roku 1966 vyhral na tejto súťaži svoju druhú druhú cenu s druhým románom El mundo alucinante, v tomto roku nebola udelená žiadna prvá cena. Tento román na Kube vôbec nevydali a musel byť prepašovaný von z krajiny. Vyšiel vo viacerých jazykoch.

Okolo roku 1970 sa začal zaoberať myšlienkou päťzväzkového diela - Pentagonía. Prvým zväzkom bol už spomínaný román Cantando en el pozo, druhým El palacio de las blanquisimas mofetas, ktorý bol prepašovaný roku 1972, tretím zväzkom bol Otra vez el mar. Román musel byť napísaný trikrát. Prvýkrát v roku 1969 (prvá verzia bola zničená), druhýkrát v roku 1972 (druhá verzia bola zabavená), no a konečne v roku 1974 bola tretia verzia úspešne prepašovaná z väzenia, do ktorého sa Reinaldo Arenas dostal v lete roku 1973 za vykonštruované obvinenie z obťažovania, za kontrarevolučné aktivity, a za útek z miestneho väzenia, do ktorého sa dostal práve za už spomínané obvinenia. Vo väzení El Morro ho "prevychovávali" z jeho homosexuality, ktorú neskrýval a ktorá bola ďalším dôvodom jeho uväznenia. Štvrtým zväzkom sa stal El color del verano, piatym a posledným El Asalto. V roku 1980 sa vďaka Mariel Boatlift dostal z kubánskeho prístavu Mariel na lodi menom San Lázaro do Miami v Spojených štátoch amerických. V roku 1987 mu diagnostikovali HIV. 7. decembra 1990 spáchal Reinaldo Arenas samovraždu - predávkoval sa kombináciou liekov a alkoholu. Dva roky po jeho smrti vyšli memoáre Antes que anochezca, ktoré boli sfilmované v roku 2000 pod názvom Before Night Falls, v hlavnej úlohe s Javierom Bardemom, pod režisérskou taktovkou Juliana Schnabela.


Dielo

  • El mundo alucinante (1966)
  • Cantando en el pozo (1982) (pôvodne vydané ako Celestino antes del alba (1967))
  • El palacio de las blanquisimas mofetas (1982)
  • Otra vez el mar (1982)
  • El color del verano (1982)
  • El Asalto (1990)
  • El portero (1987), český preklad Vrátný (Garamond, 2006)
  • Antes que anochezca (1992)
  • Con los ojos cerrados (1972)
  • La vieja Rosa (1980)
  • El central (1981)
  • Termina el desfile (1981)
  • Arturo, la estrella más brillante (1984)
  • Cinco obras de teatro bajo el título Persecución (1986)
  • Necesidad de libertad (1986)
  • La Loma del Angel (1987)
  • Voluntad de vivir manifestándose (1989)
  • Viaje a La Habana (1990)
  • Final de un cuento (El Fantasma de la glorieta) (1991)
  • Adiós a mamá (1996)