František Chvalkovský: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Tabularius (diskusia | príspevky)
 
Tabularius (diskusia | príspevky)
d interwiki
Riadok 31: Riadok 31:
[[Kategória:Narodenia v 1885]]
[[Kategória:Narodenia v 1885]]
[[Kategória:Úmrtia v 1945]]
[[Kategória:Úmrtia v 1945]]

[[cs:František Chvalkovský]]
[[en:Frantisek Chvalkovsky]]
[[pl:František Chvalkovský]]

Verzia z 07:43, 3. jún 2008

František Chvalkovský
česko-slovesnký minister zahraničných vecí, diplomat a politik
František Chvalkovský
Narodenie30. júl 1885
Jílové u Prahy
Úmrtie25. február 1945
Berlín, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons František Chvalkovský

František Chvalkovský (* 30. júl 1885, Jílové u Prahy - † 25. február 1945, Berlín) bol česko-slovesnký minister zahraničných vecí (október 1938 - marec 1939), diplomat a politik.

Študoval na gymnáziu v Prahe. Na Univerzite Karlovej študoval právo, ktoré absolvoval v roku 1908. V rokoch 1909-1910 absolvoval štúdium na Vysokej škole obchodnej v Londýne. V rokoch 1911-1913 bol riaditeľom právneho oddelenia filiálky Živnostenskej banky v Krakove. Od 1. januára 1918 do konca júna 1919 pracoval ako samostatný advokát. V júni 1919 sa stal ministerským tajomníkom na ministerstva vnútra v Prahe.

V roku 1920 začal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí, kde sa stal prednostom politického oddelenia. To mu umožnilo stať sa členom česko-slovenskej delegácie v Trianone, kde se prejednávala mierová zmluva s Maďarskom. Bol česko-slovenským vyslancom v Tokiu (1921-1923), vo Washingtone (1923-1925). V roku 1925 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za agrárnu stranu. Po dvoch rokoch opäť vstúpil do diplomatických služieb a stal sa vyslancom v Berlíne (1927-1932) a v Ríme (1932-1938).

4. októbra 1938 sa stal ministrom zahraničných vecí v druhej úradníckej vláde generála Jana Syrového. Jeho príchod na post ministra zahraničných vecí znamenal zmenu doterajšej politiky a snahu nájsť nový vzťah k hitlerovskému Nemecku. 14. októbra 1938 rokoval v Berchtesgadene s Adolfom Hitlerom. Bol vedúcim česko-slovenskej delegácie na prvej viedenskej arbitráži, na základe ktorej muselo Česko-Slovensko odstúpiť južnú časť Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku. Miesto ministra zahraničných vecí si udržal aj vo vláde Rudolfa Berana (1. december 1938-15. marec 1939). V noci zo 14. na 15. marca 1939 sa zúčastnil rokovania v Berlíne, kde prezident Emil Hácha podpísal dokument, ktorým vložil osud českého národa do rúk Adolfa Hitlera.

Po zriadení Protektorátu Čechy a Morava 16. marca 1939 nariadil vydať česko-slovenské vyslanectvá do rúk Nemecka. Počas okupácie pôsobil ako vyslanec Protektorátu v Berlíne. Táto funkcia bola len formálna a preto nebol súčasťou diplomatického zboru. Zahynul počas náletu spojeneckého letectva vo februári 1945.

Literatúra

  • Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985

Externé zdroje