Alpínske vrásnenie: Rozdiel medzi revíziami
- výhonok |
|||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Vrásnenie bolo spôsobené pohybmi [[Tektonická platňa|tektonických platní]] bývalého superkontinentu [[Gondwana]], ktoré sa začali v [[Mezozoikum|druhohorách]], keď sa [[Africká platňa|africká]], [[Indická platňa|indická]] a [[arabská platňa]] [[Pohyb kontinentov|pohybovali]] na sever, kde narážali [[Eurázijská platňa|eurázijskú platňu]]. V tomto období boli k Európe pripojené jej južné časti. Arabská platňa oddelila z východu časť mora [[Tethys (more)|Tethys]] a vzniklo [[Stredozemné more]], ktoré sa zase na západe otvorilo do práve vznikajúceho [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Indická platňa, ktorá pôvodne patrila k juhovýchodnej Afrike, sa spolu s [[Madagaskar]]om pred asi 70 miliónmi rokov na rozhraní [[vrchná krieda|vrchnej kriedy]] a [[paleocén]]u, oddelila a vydala relatívne rýchlo na severovýchod. Madagaskar zostal v blízkosti Afriky, indická platňa pokračovala v pohybe na sever. Pred ňou bol [[subdukcia|pohlcovaný]] pod kontinentálnu [[zemská kôra|zemskú kôru]] zbytok mora Tethys, za ňou vznikal [[Indický oceán]]. Keď sa indická doska priblížila k Ázii, vzniklo medzi nimi [[geosynklinála|geosynklinálne]] [[Tibetské more]], ktorého dno bolo neskôr asi pred 7 až 10 miliónmi rokov koncom [[miocén]]u, [[orogenéza|orogeneticky]] vyzdvihnuté ako [[Himaláje]]. |
Vrásnenie bolo spôsobené pohybmi [[Tektonická platňa|tektonických platní]] bývalého superkontinentu [[Gondwana]], ktoré sa začali v [[Mezozoikum|druhohorách]], keď sa [[Africká platňa|africká]], [[Indická platňa|indická]] a [[arabská platňa]] [[Pohyb kontinentov|pohybovali]] na sever, kde narážali [[Eurázijská platňa|eurázijskú platňu]]. V tomto období boli k Európe pripojené jej južné časti. Arabská platňa oddelila z východu časť mora [[Tethys (more)|Tethys]] a vzniklo [[Stredozemné more]], ktoré sa zase na západe otvorilo do práve vznikajúceho [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Indická platňa, ktorá pôvodne patrila k juhovýchodnej Afrike, sa spolu s [[Madagaskar]]om pred asi 70 miliónmi rokov na rozhraní [[vrchná krieda|vrchnej kriedy]] a [[paleocén]]u, oddelila a vydala relatívne rýchlo na severovýchod. Madagaskar zostal v blízkosti Afriky, indická platňa pokračovala v pohybe na sever. Pred ňou bol [[subdukcia|pohlcovaný]] pod kontinentálnu [[zemská kôra|zemskú kôru]] zbytok mora Tethys, za ňou vznikal [[Indický oceán]]. Keď sa indická doska priblížila k Ázii, vzniklo medzi nimi [[geosynklinála|geosynklinálne]] [[Tibetské more]], ktorého dno bolo neskôr asi pred 7 až 10 miliónmi rokov koncom [[miocén]]u, [[orogenéza|orogeneticky]] vyzdvihnuté ako [[Himaláje]]. |
||
== Fázy alpínskeho |
== Fázy alpínskeho vrásneniapodľa Paturi, Felix R. ''Kronika Zeme'' ISBN 80-7153-088-3 (1995), Fortuna Print, Bratislava, s. 554</ref> == |
||
*[[starokimerská fáza]]: hranica [[trias]]u a [[jura (geologické obdobie)|jury]] |
*[[starokimerská fáza]]: hranica [[trias]]u a [[jura (geologické obdobie)|jury]] |
||
*[[mladokimerská fáza]]: hranica [[jura (geologické obdobie)|jury]] a [[krieda (geologické obdobie)|kriedy]], ďalej sa delí na: |
*[[mladokimerská fáza]]: hranica [[jura (geologické obdobie)|jury]] a [[krieda (geologické obdobie)|kriedy]], ďalej sa delí na: |
||
Verzia z 18:24, 11. jún 2008
Alpínske vrásnenie správnejšie Alpínska orogenéza je súbor orogenetických pohybov, ktoré sa odohrali v druhohorách a najmä v treťohorách a podmienili vznik alpínskej sústavy. Názov pochádza od Álp, jedného z najdôležitejších pohorí, ktoré pri vrásnení vznikli. Bolo spôsobené konvergentným pohybom africkej, indickej a eurázijskej platne, pri ktorom subdukoval oceán Tethys.
Priebeh
Vrásnenie bolo spôsobené pohybmi tektonických platní bývalého superkontinentu Gondwana, ktoré sa začali v druhohorách, keď sa africká, indická a arabská platňa pohybovali na sever, kde narážali eurázijskú platňu. V tomto období boli k Európe pripojené jej južné časti. Arabská platňa oddelila z východu časť mora Tethys a vzniklo Stredozemné more, ktoré sa zase na západe otvorilo do práve vznikajúceho Atlantického oceánu. Indická platňa, ktorá pôvodne patrila k juhovýchodnej Afrike, sa spolu s Madagaskarom pred asi 70 miliónmi rokov na rozhraní vrchnej kriedy a paleocénu, oddelila a vydala relatívne rýchlo na severovýchod. Madagaskar zostal v blízkosti Afriky, indická platňa pokračovala v pohybe na sever. Pred ňou bol pohlcovaný pod kontinentálnu zemskú kôru zbytok mora Tethys, za ňou vznikal Indický oceán. Keď sa indická doska priblížila k Ázii, vzniklo medzi nimi geosynklinálne Tibetské more, ktorého dno bolo neskôr asi pred 7 až 10 miliónmi rokov koncom miocénu, orogeneticky vyzdvihnuté ako Himaláje.
Fázy alpínskeho vrásneniapodľa Paturi, Felix R. Kronika Zeme ISBN 80-7153-088-3 (1995), Fortuna Print, Bratislava, s. 554</ref>
- starokimerská fáza: hranica triasu a jury
- mladokimerská fáza: hranica jury a kriedy, ďalej sa delí na:
- austrijská fáza: spodná krieda až cenoman
- mediteránna fáza skončila pred vrchnou kriedou (senón)
- subhercýnska fáza: spodný semon
- laramská fáza: hranica kriedy a treťohôr
- pyrenejská fáza: staršie treťohory až hranica eocénu a oligocénu
- sávska fáza: staršie treťohory až hranica oligocénu a miocénu
- štajerská fáza: prelom mladších treťohôr a miocénu
- atická fáza: mladšie treťohory až hranica miocénu a pliocénu
- rodanská/valašská fáza: mladšie treťohory až hranica pliocénu a pleistocénu
- pasadenská fáza: pleistocén
Pozri aj
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.