Albedo

Toto je článok o albede vo fyzike. O albede v biológii, vatovitej časti citrusových plodov pozri albedo (biológia).

Albedo je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu. Je to predovšetkým dôležitý pojem v klimatológii a astronómii. Presná definícia sa líši podľa odboru.

Všeobecne vo fyzike ide mieru odrazivosti difúzne odrážajúcej matnej plochy. V klimatológii/meteorológii/astronómii je to spôsobilosť daného druhu zemského povrchu (prípadne iného vesmírneho telesa) odrážať žiarenie Slnka a oblohy. Je to desatinné číslo, obvykle vyjadrované percentuálne od 0 do 100 percent. Pomer závisí na frekvencii žiarenia, ak nie je špecifikovaná, berie sa do úvahy priemer pozdĺž viditeľného svetla. Závisí tiež od uhla dopadu žiarenia, ak nie je špecifikovaný, predpokladá sa pravý uhol. Napríklad albedo čerstvého snehu je vysoké, až 98 percent. To znamená, že až 98 percent sa odrazí, zakým iba 2 precentá sa pohltia. Povrch oceánov má nízke albedo, len 5 percent, takže až 95 percent žiarenia voda pohltí.

V astronómii sa albedo ráta ako pomer toku odrazeného žiarenia k množstvu dopadajúceho žiarenia. Celkové množstvo svetla odrazené od telesa do všetkých smerov, delené množstvom svetla, ktoré na teleso dopadá, je sférické alebo Bondovo albedo. (Ak ide o rovinnú, nie o sférickú plochu, tento pomer sa definuje ako Lambertovo albedo.) Sférické albedo je bezrozmerná veličina A s hodnotami v intervale 0 ≤ A ≤ 1. Pomer množstva svetla, ktoré k pozorovateľovi prichádza od telesa pri nulovom fázovom uhle v opozícii, ku množstvu svetla, ktoré by k pozorovateľovi prichádzalo od kruhového disku s dokonale matným povrchom rovnakého priemeru ako teleso, umiesteného kolmo smerom k Slnku v tom istom bode ako teleso, je geometrické albedo. Geometrické albedo je bezrozmerná veličina, ktorá môže byť menšia i väčšia ako 1; nevyjadruje celkovú odrazivú schopnosť telesa, iba časť odrazeného svetla, ktoré sa pozoruje na Zemi, ak je teleso v opozícii. Väčšinu telies slnečnej sústavy možno zo Zeme pozorovať len pri malých fázových uhloch (napr. Mars pri menej ako 42°, Jupiter do 11°, Saturn do 6°), celkové albedo týchto telies sa určuje zo vzťahu A = p (α).q, kde p (α) je geometrické albedo pre daný fázový uhol a q je fázový faktor závisiaci od druhu povrchu telesa.

V jadrovom reaktore je to veličina charakterizujúca odrážavosť danej látky pre neutróny.

Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.