Chiméra (mytológia): Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: cs, ja, ko, zh |
d robot Zmenil: de:Chimäre (Mythologie) |
||
Riadok 32: | Riadok 32: | ||
[[cs:Chiméra (mytologie)]] |
[[cs:Chiméra (mytologie)]] |
||
[[da:Kimære (uhyre)]] |
[[da:Kimære (uhyre)]] |
||
[[de:Chimäre]] |
[[de:Chimäre (Mythologie)]] |
||
[[el:Χίμαιρα (μυθολογία)]] |
[[el:Χίμαιρα (μυθολογία)]] |
||
[[en:Chimera (mythology)]] |
[[en:Chimera (mythology)]] |
Verzia z 18:18, 25. jún 2008
Chiméra - (po grécky Χίμαιρα (Chímaira)) je v gréckej mytológii dcérou stohlavého obra Tyfóna a Echidny, napol ženy, napol hada. Sama bola fantastickým netvorom.
Predná časť tela Chiméry mala podobu leva, prostriedok divej kozy a zadná časť tela podobu draka. Jej tri tlamy chŕlili oheň. Žila v rokline sopky a strážila vchod do podsvetia. Keď ucítila človeka, vyliezla zo svojej nory a chrlila na neho oheň. Zabil ju Bellerofontes, ktorý priletel na okrídlenom koni Pegasovi a Chiméru zasiahol niekoľkými smrtiacimi šípmi šípy z bezpečnej výšky. Prvým šípom ju len zranil a tak na neho zaútočila ohňom zo svojich troch tlám, švihala chvostom a vysoko za ním vyskakovala. Bellerofontes však dal na hrot sojej kopije olovo, ktoré sa v plamennej papuli obludy roztavilo a spálilo jej vnútornosti.
Súrodencami Chiméry boli:
- Orthos - dvojhlavý pes
- Kerberos - trojhlavý pes žijúci v podsvetí
- Sfinga - obluda so ženskou hlavou, levím telom a vtáčími krídlami
- Hydra - obluda s hadím telom a deviatimi dračími hlavami
Slovo chiméra v novodobom slovníku pretrvalo ako označenie preludu, vidiny, klamnej predstavy, či niečoho nereálneho.
Odraz v umení
Napriek tomu, že Chiméra bola netvorom, antickí umelci ju často zobrazovali. Jej najznámejším zobrazením je zrejme bronzová socha Chiméra z Arezza, vynikajúce dielo etruského umelca z 5. storočia pred naším letopočtom. Nachádza sa v Archeologickom múzeu vo Florencii.
Literatúra
- Slovník antické kultury, nakl. Svoboda, Praha, 1974
- Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí
- Graves, Robert, Řecké mýty, 2004, ISBN 80-7309-153-4
- Houtzager, Guus, Encyklopedie řecké mytologie, ISBN 80-7234-287-8
- Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky