Česká vysočina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
d fix wikilinky
Peko (diskusia | príspevky)
d fix wikilinky
Riadok 85: Riadok 85:


== Geológia ==
== Geológia ==
Niektoré časti Českej vysočiny sú staré 350 až 500 miliónov rokov. Blízko [[Zwettl]]u dosahuje vek až 800 miliónov rokov. Česká vysočina vznikala v prvohorách v priebehu [[kaledónske vrásnenie|kaledónskeho]] a neskoršieho [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]], kedy sa najprv v [[silúr]]e zrazili pevninské bloky [[Laurentia|Laurentie]] a [[Baltika|Baltiky]], čím vytvorili tzv. [[Laurázia|Lauráziu]], ktorá sa neskôr v [[karbón (geologické obdobie)|karbóne]] zrazila s [[Gondwana|Gondwanou]], čím vznikol superkontinent [[Pangea]]. Vytvoril sa mimoriadne dlhý reťazec hôr, od [[Apalačské vrchy|Apalačských hôr]] cez dnešné [[Španielsko]], [[Bretaň]], [[Francúzsko|francúzsky]] [[Centrálny masív]] a stredné [[Nemecko]] až do [[Česko|Česka]]. Počas [[orogenéza|orogenézy]] došlo k rozsiahlej regioná Vyklenuté horstvo bolo stovky miliónov rokov vystavené erózií.Toto horské pásmo bolo v [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriede]] rozdelené novovzniknutým [[Atlantický oceán|Atlantikom]]. V priebehu druhohôr v horstve došlo k rozsiahlej erózii, bolo zaplavené morom. Z tohto obdobia sa zachovali v oblasti [[Labe]] vrstvy [[pieskovec|pieskovcov]], [[ílovec|ílovcov]] a typických kremitých [[slieň]]ovcov tzv. [[opuka|opúk]]. Tieto horniny dnes vypĺňajú [[Česká kriedová panva|českú kriedovú panvu]]. Následné [[alpínske vrásnenie]], pri ktorom sa na Český masív z východu nasunuli [[Západné Karpaty]] a z juhu [[Východné Alpy]], spôsobilo rozlámanie na rad menších krýh, z ktorých boli niektoré vyzvihnuté - vznikli [[Krušné hory]], [[Krkonoše]] a [[Šumava]]. Tomuto prejavu vzialenej orogenézy sa tiež hovorí [[germanotypná tektonika]]. Na východe tiež došlo dôsledkom tlaku Západných Karpát k ohybu, čím vznikla takzvaná [[čelná karpatská predhlbeň]] a rad ďalších [[sedimentačná panva|paniev]], ktoré vyplnili [[jazero|jazerá]] a [[močiar (lokalita)|močiare]]. Tu vznikalo v priebehu treťohôr [[uhlie]]. Počas ľadových dôb v [[štvrtohory|štvrtohorách]] zo severu do Krkonôš a [[Jeseníky|Jeseníkov]] zasahoval [[kontinentálny ľadovec]], ktorý výrazne zarovnal ich reliéf. Z oblasti Škandinávie doniesol tiež obrovské tzv. [[Erratikum|bludné balvany]].
Niektoré časti Českej vysočiny sú staré 350 až 500 miliónov rokov. Blízko [[Zwettl]]u dosahuje vek až 800 miliónov rokov. Česká vysočina vznikala v prvohorách v priebehu [[kaledónske vrásnenie|kaledónskeho]] a neskoršieho [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]], kedy sa najprv v [[silúr]]e zrazili pevninské bloky [[Laurentia|Laurentie]] a [[Baltika|Baltiky]], čím vytvorili tzv. [[Laurázia|Lauráziu]], ktorá sa neskôr v [[karbón (geochronologická jednotka)|karbóne]] zrazila s [[Gondwana|Gondwanou]], čím vznikol superkontinent [[Pangea]]. Vytvoril sa mimoriadne dlhý reťazec hôr, od [[Apalačské vrchy|Apalačských hôr]] cez dnešné [[Španielsko]], [[Bretaň]], [[Francúzsko|francúzsky]] [[Centrálny masív]] a stredné [[Nemecko]] až do [[Česko|Česka]]. Počas [[orogenéza|orogenézy]] došlo k rozsiahlej regioná Vyklenuté horstvo bolo stovky miliónov rokov vystavené erózií.Toto horské pásmo bolo v [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriede]] rozdelené novovzniknutým [[Atlantický oceán|Atlantikom]]. V priebehu druhohôr v horstve došlo k rozsiahlej erózii, bolo zaplavené morom. Z tohto obdobia sa zachovali v oblasti [[Labe]] vrstvy [[pieskovec|pieskovcov]], [[ílovec|ílovcov]] a typických kremitých [[slieň]]ovcov tzv. [[opuka|opúk]]. Tieto horniny dnes vypĺňajú [[Česká kriedová panva|českú kriedovú panvu]]. Následné [[alpínske vrásnenie]], pri ktorom sa na Český masív z východu nasunuli [[Západné Karpaty]] a z juhu [[Východné Alpy]], spôsobilo rozlámanie na rad menších krýh, z ktorých boli niektoré vyzvihnuté - vznikli [[Krušné hory]], [[Krkonoše]] a [[Šumava]]. Tomuto prejavu vzialenej orogenézy sa tiež hovorí [[germanotypná tektonika]]. Na východe tiež došlo dôsledkom tlaku Západných Karpát k ohybu, čím vznikla takzvaná [[čelná karpatská predhlbeň]] a rad ďalších [[sedimentačná panva|paniev]], ktoré vyplnili [[jazero|jazerá]] a [[močiar (lokalita)|močiare]]. Tu vznikalo v priebehu treťohôr [[uhlie]]. Počas ľadových dôb v [[štvrtohory|štvrtohorách]] zo severu do Krkonôš a [[Jeseníky|Jeseníkov]] zasahoval [[kontinentálny ľadovec]], ktorý výrazne zarovnal ich reliéf. Z oblasti Škandinávie doniesol tiež obrovské tzv. [[Erratikum|bludné balvany]].


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 08:34, 27. jún 2008

Česká vysočina
Pohorie
Skalné útvary na Hutniczy Grzbiet
Štát Česko, Nemecko,
Poľsko, Rakúsko
Najvyšší bod Sněžka
 - výška 1 602 m n. m.
Orogenéza/vrásnenie Kaledónske vrásnenie
Hercýnske vrásnenie
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Česká vysočina tiež Český masív je geomorfologická provincia, zaberajúca väčšiu časť Česka a siahajúca tiež do Nemecka, Rakúska a Poľska. Je to geologicky stará oblasť, tvorená prvohornými pohoriami, ktoré boli vystavené dlhodobej erózii. Ich najvyššie časti dnes tvoria prirodzené hranice Česka.

Geografické vymedzenie

Na severe spadá Česká vysočina do Stredoeurópskej nížiny, na východe ju Moravské úvaly oddeľujú od Západných Karpát. Na juhu je zhruba ohraničená Dunajom, i keď v k nej v Rakúsku geologicky patria i niektoré výbežky na pravom brehu Dunaja - tzv. Žulovo-rulová vysočina. V Nemecku siahajú jeho horské celky až k sasko-bavorským hraniciam a do Durínska.

Geológia

Niektoré časti Českej vysočiny sú staré 350 až 500 miliónov rokov. Blízko Zwettlu dosahuje vek až 800 miliónov rokov. Česká vysočina vznikala v prvohorách v priebehu kaledónskeho a neskoršieho hercýnskeho vrásnenia, kedy sa najprv v silúre zrazili pevninské bloky Laurentie a Baltiky, čím vytvorili tzv. Lauráziu, ktorá sa neskôr v karbóne zrazila s Gondwanou, čím vznikol superkontinent Pangea. Vytvoril sa mimoriadne dlhý reťazec hôr, od Apalačských hôr cez dnešné Španielsko, Bretaň, francúzsky Centrálny masív a stredné Nemecko až do Česka. Počas orogenézy došlo k rozsiahlej regioná Vyklenuté horstvo bolo stovky miliónov rokov vystavené erózií.Toto horské pásmo bolo v kriede rozdelené novovzniknutým Atlantikom. V priebehu druhohôr v horstve došlo k rozsiahlej erózii, bolo zaplavené morom. Z tohto obdobia sa zachovali v oblasti Labe vrstvy pieskovcov, ílovcov a typických kremitých slieňovcov tzv. opúk. Tieto horniny dnes vypĺňajú českú kriedovú panvu. Následné alpínske vrásnenie, pri ktorom sa na Český masív z východu nasunuli Západné Karpaty a z juhu Východné Alpy, spôsobilo rozlámanie na rad menších krýh, z ktorých boli niektoré vyzvihnuté - vznikli Krušné hory, Krkonoše a Šumava. Tomuto prejavu vzialenej orogenézy sa tiež hovorí germanotypná tektonika. Na východe tiež došlo dôsledkom tlaku Západných Karpát k ohybu, čím vznikla takzvaná čelná karpatská predhlbeň a rad ďalších paniev, ktoré vyplnili jazerá a močiare. Tu vznikalo v priebehu treťohôr uhlie. Počas ľadových dôb v štvrtohorách zo severu do Krkonôš a Jeseníkov zasahoval kontinentálny ľadovec, ktorý výrazne zarovnal ich reliéf. Z oblasti Škandinávie doniesol tiež obrovské tzv. bludné balvany.

Referencie

  • Vališ, J. a kolektív, 1991; Prírodopis 8, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, s. 122 - 126
  • Prociková, A. a kolektív, 1992; Školský lexikón. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, s. 58

Ďalšie zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).