Nebthet: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Iné projekty
d Revízia 1683746 používateľa Vasiľ (diskusia) bola vrátená
Riadok 36: Riadok 36:


Na iných miestach bola Nebtet uctievaná v Charge, Kellide a oáze Dakla, v chrámoch zasvätených trojici Usire, Eset a Nebtet a tiež v chrámoch svojho manžela Sutecha. Nebtet bola jednou z „Vládcov oáz“ a patrila aj k štyrom božstvám chrámu v [[Busiris|Busiride]]. K ďalším strediskám jej uctievania patria: Dendera, El Kala, Fíly, Su, Téby a Šenhur.
Na iných miestach bola Nebtet uctievaná v Charge, Kellide a oáze Dakla, v chrámoch zasvätených trojici Usire, Eset a Nebtet a tiež v chrámoch svojho manžela Sutecha. Nebtet bola jednou z „Vládcov oáz“ a patrila aj k štyrom božstvám chrámu v [[Busiris|Busiride]]. K ďalším strediskám jej uctievania patria: Dendera, El Kala, Fíly, Su, Téby a Šenhur.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Nekhbet}}


[[Kategória:Egyptské bohyne]]
[[Kategória:Egyptské bohyne]]

[[en:Nekhbet]]

Verzia z 17:23, 29. jún 2008

Nebtet v hieroglyfoch
O9t
H8

Nebtet alebo Nebethet alebo Neftýs je bohyňou starovekého Egypta, jednou z členov Enneady, dcéra boha zeme Geba a bohyne nebies Nut a sestra-manželka boha Sutecha.

Nebtet bola známa v starovekom Egypte ako „Užitočná bohyňa“ alebo „Vynikajúca bohyňa“, pretože symbolizovala božskú pomoc na rôznych úrovniach. Tiež bola považovaná za divoké, potenciálne nebezpečné božstvo, ktoré dokázalo spáliť na popol nepriateľov faraóna svojim ohnivým dychom. Ako dojka boha Hora bola Nebtet stotožňovaná s dojkou božských faraónov.

Až donedávna bola Nebtet považovaná za nevýrazné božstvo bez významnejšej kultovej základne, ale archeologické nálezy posledných desaťročí zmenili tento pohľad na bohyňu. Ako sa zdá, obzvlášť veľkej úcte sa Nebtet tešila v siedmej egyptskej nome Horného Egypta, ktorá bola považovaná za jej výsostné dŕžavy.

Meno

Podobne ako v prípade jej sesterského božstva Eset, je pôvod Nebtet nejasný. Jej meno býva nesprávne interpretované ako „Pani domova“, hoci skôr by mohlo znamenať „Pani chrámového okrsku“, čo by naznačovalo jej spojitosť s jedným konkrétnym chrámom alebo možno s jednou špecifickou časťou chrámov. Vieme s istotou, že obe sestry predstavovali symbolicky chrámové piliere, ktoré tvorili štít božieho príbytku.

Nebtet v rôznych funkciach

V dobách napísania Textov pyramíd bola už Nebtet začlenená do Enneady ako manželka boha Sutecha. So svojim dvojčaťom, sestrou Eset, chránila Nebtet ľudí pri ich prechode zo života do smrti (Eset je spájaná naopak s prechodom do života, narodením). V tejto funkcii bola Nebtet zobrazovaná ako krahulec, sokol alebo žena so sokolími krídlami, roztiahnutými v ochrannom geste. Bola označovaná hieroglyfickým zápisom jej mena, kombináciou znakov hwt (chrámový okrsok) a neb (pani).

Pretože Sutech predstavujúci neplodnú púštnu pôdu bola považovaný za neplodného, bola aj Nebtet zobrazovaná v niektorých oblastiach ako bezdetná. Od najstarších čias bola Nebtet spájaná s krikom krahulca a jastraba, ktorý mal pripomínať bolestný nárek plačiek nad mŕtvym telom. Preto bola spájaná aj so smrťou a rozkladom.

Nebtet v pohrebných obradoch

V Textoch pyramíd sú Nebtetine vlasy prirovnávané k obväzom, ktoré obaľujú telo mŕtveho faraóna, a ten je zas povzbudzovaný k tomu, aby sa oslobodil z Nebtetiných prameňov a vystúpil k večnému životu. Z tohto pohľadu bola Nebtet vnímaná ako zlovestná ale dôležitá prekážka, ktorú musí faraón prekonať na svojej ceste na druhý svet. Podobné závery možno vyvodiť aj o úlohe Nebtet pri všetkých zosnulých, ktorým robila spoločníčku podsvetím. V Textoch pyramíd sa tiež hovorí o tom, že sa démoni podsvetia trasú strachom pred kúzlami Nebtet a Eset, ktoré sú nevyhnutné pre správnu navigáciu Duatom. Nebtet nebola vnímaná ako Esetin protiklad, ale skôr iný pohľad na prežívanie posmrtnej existencie, obzvlášť jej prechodov časti. Podobne Nebtet sprevádzala Réovu slnečnú bárku v čase súmraku pri jeho vstupe do Duatu. Eset naopak robila Réovi spoločníčku pri východe slnka.

Ako bohyňa smrti bola Nebtet ochrankyňou jednej z kanôp a bôžika Hapiho, ktorý chránil pľúca. Preto dokázala vírením svojich krídel prinavracať „dych života“. V Memfise bola Nebtet titulovaná ako Kráľovná balzamovačov a aj inde spájaná s Anupom, ktorý bol podľa niektorých mýtov jej synom, ktorého počala pri aférke s Usirevom. Iná varianta považuje Anupa za syna bohyne Hesat alebo za Nebtetinho syna s Réom.

Nebtet v kráľovskom mýte

Nebtet hrá významnú úlohu v kráľovskom mýte, pretože spolu s Eset skladá a oživuje Usireho mŕtve telo a neskôr chráni malého Hora. V ochrannej funkcii bola Nebtet nepostrádateľná pre zachovanie maat. V niektorých oblastiach bola však Nebtet vnímaná viac ako Sutechova manželka než za pomocníčka Eset a Usireva a bola obávaná rovnako ako jej strašný, úskočný manžel.

V svojej najvýznamnejšej funkcii bola Nebtet Esetinou spoločníčkou. Egypťania sa často obracali práve na ňu, keď si chceli nakloniť Eset. Nebtet bola opisovaná ako mladá, príťažlivá a krásna bohyňa, čo viedlo neskôr k jej stotožňovaniu s Hathor. Zároveň bola Nebtet bohyňou osláv a jej chrámové obrady zahŕňali konzumáciu veľkého množstva piva. V niektorých textoch sa spomína bohyňa ako tá, ktorá podáva faraónovi pivo a svojimi kúzlami zabraňuje „opici“. Inde sa Nebtet dáva faraónom schopnosť „vidieť to, čo je skrytá mesačným svetlom.“ To súhlasí s predstavou o Nebtet ako vládkyni temnej časti dňa a okraja púšte.

Kult

Faraóni 19. dynastie si ctili tak Sutecha ako jeho manželku a dali obnoviť Nebtetin chrám v meste Sepermeru neďaleko Fajjúmu. Tu mala Nebtet vlastný súbor kňazov vrátané dvoch veštcov, ako to spomína Willbourov papyrus i daňové záznamy z tej doby. Základy tohto chrámu boli odkryté v osemdesiatych rokoch vedľa chrámu zasvätenému Sutechovi.

Nebtet bola tiež pokladaná za jedinú ochrankyňu posvätného slnečného vtáka Bennu. V tomto postavení bola nazývaná Nebtet-Cheresket. Množstvo chrámových záznamov z Edfú, Dendery, Fíl, El Kalu, Esny a odinakiaľ označujú Nebtet ako hlavnú bohyňu 7. nomu a "Chrámu sistra" v meste Hwt. Tu bola bohyňa ochrankyňou nielen predmetov spojených s kultom boha Usireva a vtáka Bennu, ale aj miestnej podoby boha Hora. Sistrum tu bolo považované špecificky za Nebtetin odznak. Kňaz Nebtety z Hwt je spomínaný v Knihe mŕtvych uschovanej v Louvri v Paríži.

Chrám bohyne Nebtet jestvoval aj v Komire v Hornom Egypte, medzi Esnou a El Kabom. V tejto oblasti bola Nebtet spájaná s bohyňou Anukis a uctievaná obzvlášť pre svoju úlohu hlavnej ochrankyne predmetov Usireho kultu v neďalekej Esne. V ruinách chrámu sa zachovali dva výklenky, jeden pre Nebtet a jeden pre Anukis, pričom na zadnej stene chrámu sa zachoval detailný Hymnus na Nebtet od rímskeho cisára Antonína Pia. V tejto oslavnej básni je Nebtet označovaná ako „Vládkyňa mnohých osláv... ktorá miluje slávnostný deň, bohyňa, pre ktorú muži aj ženy hrajú na tamburíne.“

Ďalším strediskom Nebtetinho kultu bol Káu el Kebír (staroveký Antaeopolis), kde bola bohyňa uctievaná ako manželka božstva Antiwej (Anteus), ktoré vzniklo spojením bojových čŕt Sutecha a Hora. Na tomto mieste je doložený „Nebtetin veštec“. Do dnešného dňa je zachovaná neobvyklá maľba Nebtet a Antiweja na skalnej stene neďaleko mesta.

V Edfú bola Nebtet jedno z hlavných božstiev a mala i vlastný sviatok – Srdce Nebtetino sa raduje. V tomto meste mala Nebtet povesť nebezpečnej bohyne a bola spájaná so Sechmet a Mehyt. Jej ohnivý dych bol jednou zo síl chrániacich svätyňu. V Edfú býva Nebtet stotožňovaná aj s bohyňou Sešat, Pani chrámovej knižnice a Zapisovateľkou kráľovských záznamov. Mnohí odborníci považujú Sešat iba za odvodenú formu Nebtet.

Na iných miestach bola Nebtet uctievaná v Charge, Kellide a oáze Dakla, v chrámoch zasvätených trojici Usire, Eset a Nebtet a tiež v chrámoch svojho manžela Sutecha. Nebtet bola jednou z „Vládcov oáz“ a patrila aj k štyrom božstvám chrámu v Busiride. K ďalším strediskám jej uctievania patria: Dendera, El Kala, Fíly, Su, Téby a Šenhur.