Stužica: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: hu:A Kárpátok ősbükkösei |
d the Hungarian interwiki was wrong |
||
Riadok 113: | Riadok 113: | ||
[[en:Stužica]] |
[[en:Stužica]] |
||
[[eo:Stužica]] |
[[eo:Stužica]] |
||
[[hu:A Kárpátok ősbükkösei]] |
Verzia z 18:56, 11. júl 2008
Stužica | |
Národná prírodná rezervácia | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Snina |
Obec | Nová Sedlica |
Časť | Národného parku Poloniny |
Pohorie | Východné Beskydy |
Súradnice | 49°05′S 22°32′V / 49,083°S 22,533°V |
Najvyšší bod | |
- výška | 1 208 m n. m. |
Najnižší bod | |
- výška | 620 m n. m. |
Rozloha | 761,49 ha (8 km²) |
Rastlinstvo | buk lesný |
Vznik | 1908 |
- súčasné zaradenie od | 1993 |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
Názov | Primeval Beech Forests of the Carpathians |
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2007 (#31) |
Číslo | 1133 |
Kritériá | ix |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Prešovského kraja (východ)
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stužica je národná prírodná rezervácia, pôvodný karpatský prales, ktorý sa rozprestiera v hlbokom údolí okolo Stužickej rieky na rozhraní Slovenska, Poľska a Ukrajiny v Bukovských vrchoch - v národnom parku Poloniny - neďaleko najvýchodnejšej slovenskej obce Nová Sedlica.
Národná prírodná rezervácia nachádzajúca sa v okolí vrchu Kremenec bola vyhlásená v roku 1965 a novelizovaná v rokoch 1974 a 1993 na výmere 761 ha. Ochraňuje komplex prírodných bukových a jedľovo-bukových porastov pralesovitého charakteru so štruktúrou lesa vo všetkých štádiách jeho vývoja. Osobitým vzrastom a vekom sa tu vyznačuje jedľa, ale aj buk a javor horský. V pralese žije mnoho pôvodných karpatských a aj niekoľko endemických druhov rastlín, húb a živočíchov. Stužica patrí medzi najvýznamnejšie chránené územia na Slovensku. Územie má aj veľký medzinárodný význam.
28. júna 2007 Konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO na zasadnutí v novozélandskom Christchurchu rozhodla o zápise pralesa Stužica spolu s pralesmi Havešová a Rožok v Poloninách a Kyjovského pralesa v pohorí Vihorlatské vrchy do Svetového zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva. Stužica sa tak zaradila do spoločnosti takých významných prírodných pamiatok ako Yellowstonský národný park a Národný park Veľký kaňon v USA, Sagarmatha v Himalájach či Kilimandžáro v Afrike.