Ján Paulíny-Tóth: Rozdiel medzi revíziami
d →Životopis: fix sns |
d fix sns |
||
| Riadok 15: | Riadok 15: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Narodil sa v rodine [[Žigmund Pauliny-Tóth|Žigmunda Pauliny-Tótha]] a jeho manželky [[Margita Pauliny-Tóthová|Margity Pauliny-Tóthovej]]. Mal troch bratov - [[Iľja Paulíny-Tóth|Iľju]], [[Platon Pauliny-Tóth|Platona]] a Viliama. Študoval na gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a v [[Dijon]]e, neskôr na ''École libre des Sciences Politiques'' v [[Paríž]]i a právnickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Po ukončení štúdií pôsobil ako advokát v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1945]] - [[1948]] ako [[Československo|československý]] veľvyslanec v [[Rím]]e. Bol popredným činiteľom [[Slovenská národná strana|Slovenskej národnej strany]], členom ústredného výboru, v roku [[1937]] bol zodpovedným redaktorom [[Slovenské národné noviny|Slovenských národných novín]]. Po smrti [[Martin Rázus|Martina Rázusa]] bol v roku [[1938]] zvolený za predsedu |
Narodil sa v rodine [[Žigmund Pauliny-Tóth|Žigmunda Pauliny-Tótha]] a jeho manželky [[Margita Pauliny-Tóthová|Margity Pauliny-Tóthovej]]. Mal troch bratov - [[Iľja Paulíny-Tóth|Iľju]], [[Platon Pauliny-Tóth|Platona]] a Viliama. Študoval na gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a v [[Dijon]]e, neskôr na ''École libre des Sciences Politiques'' v [[Paríž]]i a právnickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Po ukončení štúdií pôsobil ako advokát v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1945]] - [[1948]] ako [[Československo|československý]] veľvyslanec v [[Rím]]e. Bol popredným činiteľom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]], členom ústredného výboru, v roku [[1937]] bol zodpovedným redaktorom [[Slovenské národné noviny|Slovenských národných novín]]. Po smrti [[Martin Rázus|Martina Rázusa]] bol v roku [[1938]] zvolený za predsedu Slovenskej národnej strany. Bol tiež signatárom [[Žilina|žilinskej]] dohody [[Slovensko|slovenských]] politických strán o [[Autonómia|autonómii]] [[6. október|6. októbra]] [[1938]]. Krátko na to Slovenská národná strana splynula s [[Hlinkova slovenská ľudová strana|Hlinskovou slovenskou ľudovou stranou]], no s ľudákmi sa rozišiel a po rozbití republiky emigroval do [[Francúzsko|Francúzska]]. V roku [[1941]] bol odsúdený Hlavný súdom v [[Bratislava|Bratislave]] za protifašistickú činnosť na 15 rokov väzenia. Po porážke [[Francúzsko|Francúzska]] prešiel do [[Edvard Beneš|Benešovej]] odbojovej garnitúry v [[Veľká Británia|Británii]]. Stal sa podpredsedom [[londýn]]skej [[Československo|československej]] štátnej rady a po roku [[1948]] zostal v zahraničí ako hlásateľ [[BBC]] a spolupracovník [[Slovensko|slovenských]] organizácii a spolkov. |
||
== Ocenenie == |
== Ocenenie == |
||
Verzia z 22:16, 3. august 2008
| Ján Paulíny-Tóth | |
| slovenský politik a právnik | |
| Narodenie | 29. september 1903 Martin, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. marec 1966 Londýn, Veľká Británia |
Ján Paulíny-Tóth (* 29. september 1903, Martin, Slovensko - † 15. marec 1966, Londýn, Veľká Británia) bol slovenský politik a právnik; vnuk Viliama Pauliny-Tótha; syn Žigmunda Pauliny-Tótha a Margity Pauliny-Tóthovej; brat Iľju Paulíny-Tótha a Platona Pauliny-Tótha; švagor Heleny Petzovej.
Životopis
Narodil sa v rodine Žigmunda Pauliny-Tótha a jeho manželky Margity Pauliny-Tóthovej. Mal troch bratov - Iľju, Platona a Viliama. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Dijone, neskôr na École libre des Sciences Politiques v Paríži a právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdií pôsobil ako advokát v Bratislave, v rokoch 1945 - 1948 ako československý veľvyslanec v Ríme. Bol popredným činiteľom Slovenskej národnej strany, členom ústredného výboru, v roku 1937 bol zodpovedným redaktorom Slovenských národných novín. Po smrti Martina Rázusa bol v roku 1938 zvolený za predsedu Slovenskej národnej strany. Bol tiež signatárom žilinskej dohody slovenských politických strán o autonómii 6. októbra 1938. Krátko na to Slovenská národná strana splynula s Hlinskovou slovenskou ľudovou stranou, no s ľudákmi sa rozišiel a po rozbití republiky emigroval do Francúzska. V roku 1941 bol odsúdený Hlavný súdom v Bratislave za protifašistickú činnosť na 15 rokov väzenia. Po porážke Francúzska prešiel do Benešovej odbojovej garnitúry v Británii. Stal sa podpredsedom londýnskej československej štátnej rady a po roku 1948 zostal v zahraničí ako hlásateľ BBC a spolupracovník slovenských organizácii a spolkov.
Ocenenie
Literatúra
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.