Suezská kríza: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Iné projekty
Riadok 5: Riadok 5:
[[Image:SuezCanal-EO.JPG|thumb|left|Suezský kanál bol príčinou Suezskej krízy. Na obrázku je satelitný pohľad, na ktorom vidno aj kanál.]]
[[Image:SuezCanal-EO.JPG|thumb|left|Suezský kanál bol príčinou Suezskej krízy. Na obrázku je satelitný pohľad, na ktorom vidno aj kanál.]]
[[Spoločnosť Suezského prieplavu]] (''The Suez Canal Company''), ktorej akcie sa väčšinou nachádzali v rukách britských a francúzskych investorov, bola [[26. júl]]a [[1956]] znárodnená [[Egypt|Egyptom]]. Egyptský prezident [[Gamal Násir]] zdôvodnil svoj krok potrebou financovať stavbu [[Asuánska priehrada|Asuánskej priehrady]] z plavebných poplatkov. [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] a [[Francúzsko]] začali okamžite tajné vojenské jednanie o možnosti invázie do Egypta a zosadení prezidenta. Nedokázali pre tento plán získať podporu [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] od neho nakoniec ustúpila. Súhlasila však s tajným plánom [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Izrael|Izraela]], podľa ktorého mal [[Izrael]] zaútočiť na [[Egypt]] a kombinované anglo-francúzske jednotky následne zasiahnuť na obnovenie poriadku. Pod zámienkou, že Egypt toleruje ozbrojené akcie z [[Pásmo Gazy|pásma Gazy]] (vtedy pod egyptskou správou) Izrael začal inváziu [[29. október|29. októbra]]. Francúzsko a Veľká Británia obidvom stranám dali ultimátum, ktoré Násir odmietol. [[31. október|31. októbra]] začali francúzske a britské bombardéry útočiť na egyptské letiská. Francúzske a britské jednotky sa zatiaľ presunuli z [[Malta|Malty]] a [[Cyprus|Cypru]] do [[Port Said]]u a [[Port Faud]]u 5. a 6. novembra a obsadili prieplavné pásmo. Pád libry a negatívne reakcie zo strany [[Spojené štáty|USA]] spôsobili zastavenie celej operácie už nasledujúci deň. [[OSN]] so sovietskou a americkou podporou pohrozila intervenciou a anglo-francúzske sily sa v decembri stiahli. [[Mierové jednotky OSN]] boli vyslané do prieplavu a izraelské jednotky boli evakuované v marci [[1957]]. Kríza posilnila prestíž [[Egypt]]a a prezident [[Gamal Násir|Násir]] sa začal stále viac obracať o pomoc k [[ZSSR]]. Britský a francúzsky vplyv na Blízkom východe výrazne poklesol, rovnako ako prestíž britského premiéra [[Anthony Eden|Anthony Edena]].
[[Spoločnosť Suezského prieplavu]] (''The Suez Canal Company''), ktorej akcie sa väčšinou nachádzali v rukách britských a francúzskych investorov, bola [[26. júl]]a [[1956]] znárodnená [[Egypt|Egyptom]]. Egyptský prezident [[Gamal Násir]] zdôvodnil svoj krok potrebou financovať stavbu [[Asuánska priehrada|Asuánskej priehrady]] z plavebných poplatkov. [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] a [[Francúzsko]] začali okamžite tajné vojenské jednanie o možnosti invázie do Egypta a zosadení prezidenta. Nedokázali pre tento plán získať podporu [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] od neho nakoniec ustúpila. Súhlasila však s tajným plánom [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Izrael|Izraela]], podľa ktorého mal [[Izrael]] zaútočiť na [[Egypt]] a kombinované anglo-francúzske jednotky následne zasiahnuť na obnovenie poriadku. Pod zámienkou, že Egypt toleruje ozbrojené akcie z [[Pásmo Gazy|pásma Gazy]] (vtedy pod egyptskou správou) Izrael začal inváziu [[29. október|29. októbra]]. Francúzsko a Veľká Británia obidvom stranám dali ultimátum, ktoré Násir odmietol. [[31. október|31. októbra]] začali francúzske a britské bombardéry útočiť na egyptské letiská. Francúzske a britské jednotky sa zatiaľ presunuli z [[Malta|Malty]] a [[Cyprus|Cypru]] do [[Port Said]]u a [[Port Faud]]u 5. a 6. novembra a obsadili prieplavné pásmo. Pád libry a negatívne reakcie zo strany [[Spojené štáty|USA]] spôsobili zastavenie celej operácie už nasledujúci deň. [[OSN]] so sovietskou a americkou podporou pohrozila intervenciou a anglo-francúzske sily sa v decembri stiahli. [[Mierové jednotky OSN]] boli vyslané do prieplavu a izraelské jednotky boli evakuované v marci [[1957]]. Kríza posilnila prestíž [[Egypt]]a a prezident [[Gamal Násir|Násir]] sa začal stále viac obracať o pomoc k [[ZSSR]]. Britský a francúzsky vplyv na Blízkom východe výrazne poklesol, rovnako ako prestíž britského premiéra [[Anthony Eden|Anthony Edena]].

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:1956 Suez war|commons_štítok=suezská vojna (1956)}}


{{Studená vojna}}
{{Studená vojna}}

Verzia z 17:22, 6. august 2008

Tento článok je súčasťou série
Arabsko-izraelský konflikt

Prvá arabsko-izraelská vojna
Suezská kríza
Šesťdňová vojna
Opotrebovávacia vojna
Jomkipurská vojna


Intifáda: prvá | druhá
Libanonská vojna (1982)
Druhá libanonská vojna (2006)
Útok Hamasu na Izrael (2023)

Suezská kríza v roku 1956 (júl-november) bola kríza, z ktorej sa neskôr vyvinul ozbrojený konflikt medzi Egyptom na jednej strane a alianciou Veľkej Británie, Francúzska a Izraela na strane druhej. Hlavný spor bola kontrola nad strategicky dôležitým Suezským kanálom. Výsledkom bolo oslabenie vplyvu európskych mocností, posilnenie egyptskej pozície a zvýšenie vplyvu Sovietskeho zväzu na blízkom východe.

Priebeh

Suezský kanál bol príčinou Suezskej krízy. Na obrázku je satelitný pohľad, na ktorom vidno aj kanál.

Spoločnosť Suezského prieplavu (The Suez Canal Company), ktorej akcie sa väčšinou nachádzali v rukách britských a francúzskych investorov, bola 26. júla 1956 znárodnená Egyptom. Egyptský prezident Gamal Násir zdôvodnil svoj krok potrebou financovať stavbu Asuánskej priehrady z plavebných poplatkov. Veľká Británia a Francúzsko začali okamžite tajné vojenské jednanie o možnosti invázie do Egypta a zosadení prezidenta. Nedokázali pre tento plán získať podporu USA a Veľká Británia od neho nakoniec ustúpila. Súhlasila však s tajným plánom Francúzska a Izraela, podľa ktorého mal Izrael zaútočiť na Egypt a kombinované anglo-francúzske jednotky následne zasiahnuť na obnovenie poriadku. Pod zámienkou, že Egypt toleruje ozbrojené akcie z pásma Gazy (vtedy pod egyptskou správou) Izrael začal inváziu 29. októbra. Francúzsko a Veľká Británia obidvom stranám dali ultimátum, ktoré Násir odmietol. 31. októbra začali francúzske a britské bombardéry útočiť na egyptské letiská. Francúzske a britské jednotky sa zatiaľ presunuli z Malty a Cypru do Port Saidu a Port Faudu 5. a 6. novembra a obsadili prieplavné pásmo. Pád libry a negatívne reakcie zo strany USA spôsobili zastavenie celej operácie už nasledujúci deň. OSN so sovietskou a americkou podporou pohrozila intervenciou a anglo-francúzske sily sa v decembri stiahli. Mierové jednotky OSN boli vyslané do prieplavu a izraelské jednotky boli evakuované v marci 1957. Kríza posilnila prestíž Egypta a prezident Násir sa začal stále viac obracať o pomoc k ZSSR. Britský a francúzsky vplyv na Blízkom východe výrazne poklesol, rovnako ako prestíž britského premiéra Anthony Edena.

Iné projekty