Suezská kríza: Rozdiel medzi revíziami
d robot Zmenil: ar:العدوان الثلاثي على مصر |
d Iné projekty |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
[[Image:SuezCanal-EO.JPG|thumb|left|Suezský kanál bol príčinou Suezskej krízy. Na obrázku je satelitný pohľad, na ktorom vidno aj kanál.]] |
[[Image:SuezCanal-EO.JPG|thumb|left|Suezský kanál bol príčinou Suezskej krízy. Na obrázku je satelitný pohľad, na ktorom vidno aj kanál.]] |
||
[[Spoločnosť Suezského prieplavu]] (''The Suez Canal Company''), ktorej akcie sa väčšinou nachádzali v rukách britských a francúzskych investorov, bola [[26. júl]]a [[1956]] znárodnená [[Egypt|Egyptom]]. Egyptský prezident [[Gamal Násir]] zdôvodnil svoj krok potrebou financovať stavbu [[Asuánska priehrada|Asuánskej priehrady]] z plavebných poplatkov. [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] a [[Francúzsko]] začali okamžite tajné vojenské jednanie o možnosti invázie do Egypta a zosadení prezidenta. Nedokázali pre tento plán získať podporu [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] od neho nakoniec ustúpila. Súhlasila však s tajným plánom [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Izrael|Izraela]], podľa ktorého mal [[Izrael]] zaútočiť na [[Egypt]] a kombinované anglo-francúzske jednotky následne zasiahnuť na obnovenie poriadku. Pod zámienkou, že Egypt toleruje ozbrojené akcie z [[Pásmo Gazy|pásma Gazy]] (vtedy pod egyptskou správou) Izrael začal inváziu [[29. október|29. októbra]]. Francúzsko a Veľká Británia obidvom stranám dali ultimátum, ktoré Násir odmietol. [[31. október|31. októbra]] začali francúzske a britské bombardéry útočiť na egyptské letiská. Francúzske a britské jednotky sa zatiaľ presunuli z [[Malta|Malty]] a [[Cyprus|Cypru]] do [[Port Said]]u a [[Port Faud]]u 5. a 6. novembra a obsadili prieplavné pásmo. Pád libry a negatívne reakcie zo strany [[Spojené štáty|USA]] spôsobili zastavenie celej operácie už nasledujúci deň. [[OSN]] so sovietskou a americkou podporou pohrozila intervenciou a anglo-francúzske sily sa v decembri stiahli. [[Mierové jednotky OSN]] boli vyslané do prieplavu a izraelské jednotky boli evakuované v marci [[1957]]. Kríza posilnila prestíž [[Egypt]]a a prezident [[Gamal Násir|Násir]] sa začal stále viac obracať o pomoc k [[ZSSR]]. Britský a francúzsky vplyv na Blízkom východe výrazne poklesol, rovnako ako prestíž britského premiéra [[Anthony Eden|Anthony Edena]]. |
[[Spoločnosť Suezského prieplavu]] (''The Suez Canal Company''), ktorej akcie sa väčšinou nachádzali v rukách britských a francúzskych investorov, bola [[26. júl]]a [[1956]] znárodnená [[Egypt|Egyptom]]. Egyptský prezident [[Gamal Násir]] zdôvodnil svoj krok potrebou financovať stavbu [[Asuánska priehrada|Asuánskej priehrady]] z plavebných poplatkov. [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] a [[Francúzsko]] začali okamžite tajné vojenské jednanie o možnosti invázie do Egypta a zosadení prezidenta. Nedokázali pre tento plán získať podporu [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] od neho nakoniec ustúpila. Súhlasila však s tajným plánom [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Izrael|Izraela]], podľa ktorého mal [[Izrael]] zaútočiť na [[Egypt]] a kombinované anglo-francúzske jednotky následne zasiahnuť na obnovenie poriadku. Pod zámienkou, že Egypt toleruje ozbrojené akcie z [[Pásmo Gazy|pásma Gazy]] (vtedy pod egyptskou správou) Izrael začal inváziu [[29. október|29. októbra]]. Francúzsko a Veľká Británia obidvom stranám dali ultimátum, ktoré Násir odmietol. [[31. október|31. októbra]] začali francúzske a britské bombardéry útočiť na egyptské letiská. Francúzske a britské jednotky sa zatiaľ presunuli z [[Malta|Malty]] a [[Cyprus|Cypru]] do [[Port Said]]u a [[Port Faud]]u 5. a 6. novembra a obsadili prieplavné pásmo. Pád libry a negatívne reakcie zo strany [[Spojené štáty|USA]] spôsobili zastavenie celej operácie už nasledujúci deň. [[OSN]] so sovietskou a americkou podporou pohrozila intervenciou a anglo-francúzske sily sa v decembri stiahli. [[Mierové jednotky OSN]] boli vyslané do prieplavu a izraelské jednotky boli evakuované v marci [[1957]]. Kríza posilnila prestíž [[Egypt]]a a prezident [[Gamal Násir|Násir]] sa začal stále viac obracať o pomoc k [[ZSSR]]. Britský a francúzsky vplyv na Blízkom východe výrazne poklesol, rovnako ako prestíž britského premiéra [[Anthony Eden|Anthony Edena]]. |
||
== Iné projekty == |
|||
{{projekt|commons=Category:1956 Suez war|commons_štítok=suezská vojna (1956)}} |
|||
{{Studená vojna}} |
{{Studená vojna}} |
Verzia z 17:22, 6. august 2008
Tento článok je súčasťou série
Arabsko-izraelský konflikt |
Prvá arabsko-izraelská vojna Intifáda: prvá | druhá |
Suezská kríza v roku 1956 (júl-november) bola kríza, z ktorej sa neskôr vyvinul ozbrojený konflikt medzi Egyptom na jednej strane a alianciou Veľkej Británie, Francúzska a Izraela na strane druhej. Hlavný spor bola kontrola nad strategicky dôležitým Suezským kanálom. Výsledkom bolo oslabenie vplyvu európskych mocností, posilnenie egyptskej pozície a zvýšenie vplyvu Sovietskeho zväzu na blízkom východe.
Priebeh
Spoločnosť Suezského prieplavu (The Suez Canal Company), ktorej akcie sa väčšinou nachádzali v rukách britských a francúzskych investorov, bola 26. júla 1956 znárodnená Egyptom. Egyptský prezident Gamal Násir zdôvodnil svoj krok potrebou financovať stavbu Asuánskej priehrady z plavebných poplatkov. Veľká Británia a Francúzsko začali okamžite tajné vojenské jednanie o možnosti invázie do Egypta a zosadení prezidenta. Nedokázali pre tento plán získať podporu USA a Veľká Británia od neho nakoniec ustúpila. Súhlasila však s tajným plánom Francúzska a Izraela, podľa ktorého mal Izrael zaútočiť na Egypt a kombinované anglo-francúzske jednotky následne zasiahnuť na obnovenie poriadku. Pod zámienkou, že Egypt toleruje ozbrojené akcie z pásma Gazy (vtedy pod egyptskou správou) Izrael začal inváziu 29. októbra. Francúzsko a Veľká Británia obidvom stranám dali ultimátum, ktoré Násir odmietol. 31. októbra začali francúzske a britské bombardéry útočiť na egyptské letiská. Francúzske a britské jednotky sa zatiaľ presunuli z Malty a Cypru do Port Saidu a Port Faudu 5. a 6. novembra a obsadili prieplavné pásmo. Pád libry a negatívne reakcie zo strany USA spôsobili zastavenie celej operácie už nasledujúci deň. OSN so sovietskou a americkou podporou pohrozila intervenciou a anglo-francúzske sily sa v decembri stiahli. Mierové jednotky OSN boli vyslané do prieplavu a izraelské jednotky boli evakuované v marci 1957. Kríza posilnila prestíž Egypta a prezident Násir sa začal stále viac obracať o pomoc k ZSSR. Britský a francúzsky vplyv na Blízkom východe výrazne poklesol, rovnako ako prestíž britského premiéra Anthony Edena.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému suezská vojna (1956)