Peptid: Rozdiel medzi revíziami
styl. |
d fix, wikify |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Peptid''' je organická chemická zlúčenina, ktorá vzniká zlúčením viacerých [[aminokyselina | aminokyselín]]. Tie jednotlivé, v definovanom poradí (sekvencii) viazané aminokyseliny, sú pritom spojené do jedného nerozvetveného reťazca. Aminokyseliny v peptide sú navzájom pospájané |
'''Peptid''' je organická chemická zlúčenina, ktorá vzniká zlúčením viacerých [[aminokyselina | aminokyselín]]. Tie jednotlivé, v definovanom poradí (sekvencii) viazané aminokyseliny, sú pritom spojené do jedného nerozvetveného reťazca. Aminokyseliny v peptide sú navzájom pospájané amidová [[väzba|amidovou väzbou]]. Kvôli veľkému významu peptidov v biochémii a organickej chémii je táto forma viazania nazývaná aj [[peptidová väzba]]. Ako peptidy označujeme relatívne krátke reťazce aminokyselín s 50 (vo všeobecnosti maximálne 100) aminokyselinami. |
||
== Charakteristika a nomenklatúra == |
== Charakteristika a nomenklatúra == |
||
Peptidy sa od bielkovín líšia iba |
Peptidy sa od bielkovín líšia iba veľkosťou. Delenie medzi peptidmi a bielkovinami nie je jednoznačné a je určené dohodou. Hranica je približne pri 100 aminokyselinách. V prírode vznikajúce peptidy sú tvorené prevažne prostredníctvom proteínovej biosyntézy. Informácia o sekvencii, ciže poradí aminokyselín, je kódované v [[DNA]]. Peptidy spĺňajú veľké množstvo funkcií. Ich funkčná charakteristika je pritom ale v prevažných prípadoch pochopená len zčasti. Sú známe príklady, v ktorých peptidy účinkujú ako hormóny, dalšie vykazujú naopak pri zápaloch tlmiace alebo podporujúce účinky a dalej sú známe aj antibiotické a antivirálne peptidy. Niektoré v potrave často sa vyskytujúce proteíny ako glutény, kazeíny alebo aj vo vajíčkach alebo špenáte nachádzajúce sa bielkoviny, môžu byť zažívacím procesom premenené na takzvané opioidné peptidy. Takéto peptidy na telo účinkujú podobným spôsobom ako [[morfín]]. Osoby, ktoré nie sú schopné opioidné peptidy ďalej zažívaním premeniť, môžu vyvynúť príznaky fyzickej alebo duševnej choroby. Pojem '''peptid''' vytvoril [[Emilo Fischer]] (1906). Peptid bol zložený z '''pept'''ónu, proteínovo odbúraných produktov pepsínu a koncovky z polysachar'''id''' vďaka analógii k ich výstavbe z monomérov. |
||
== Štruktúra == |
== Štruktúra == |
||
Pri kondenzácii aminokyselín reaguje karboxylová skupina jednej aminokyseliny formálne počas úniku vody s aminoskupinou druhej aminokyseliny na kyselinoamidové skupenstvo -CO-NH- (peptidová väzba). Voľnú aminoskupinu na jednom konci peptidu nazývame N- |
Pri kondenzácii aminokyselín reaguje karboxylová skupina jednej aminokyseliny formálne počas úniku vody s aminoskupinou druhej aminokyseliny na kyselinoamidové skupenstvo -CO-NH- (peptidová väzba). Voľnú aminoskupinu na jednom konci peptidu nazývame N-koniec a na druhom konci sa táto skupina nazýva C-koniec. Peptidová väzba nieje voľne otáčateľná, čo zohráva dôležitú úlohu v sekundárnej štruktúre proteínov. |
||
== Rozdelenie == |
== Rozdelenie == |
||
Riadok 14: | Riadok 14: | ||
* Polypeptidy - pozostávajúce z viac než 10 molekúl aminokyselín |
* Polypeptidy - pozostávajúce z viac než 10 molekúl aminokyselín |
||
* Makropeptidy - pozostávajúce z viac než 100 molekúl aminokyselín |
* Makropeptidy - pozostávajúce z viac než 100 molekúl aminokyselín |
||
pričom toto zoradenie presnejšie rozďeluje len oligo- a polypeptidy. Ohraničenie medzi oligo- a polypeptidmi po jednej stránke |
|||
a medzi polypeptidmy a proteínmi po druhej stránke nie je prísne, ale skôr sa pritom jedná o približné kontrolné veličiny, podľa ktorých sa môžme orientovať. |
|||
== Zdroje == |
== Zdroje == |
Verzia z 08:12, 25. august 2008
Peptid je organická chemická zlúčenina, ktorá vzniká zlúčením viacerých aminokyselín. Tie jednotlivé, v definovanom poradí (sekvencii) viazané aminokyseliny, sú pritom spojené do jedného nerozvetveného reťazca. Aminokyseliny v peptide sú navzájom pospájané amidová amidovou väzbou. Kvôli veľkému významu peptidov v biochémii a organickej chémii je táto forma viazania nazývaná aj peptidová väzba. Ako peptidy označujeme relatívne krátke reťazce aminokyselín s 50 (vo všeobecnosti maximálne 100) aminokyselinami.
Charakteristika a nomenklatúra
Peptidy sa od bielkovín líšia iba veľkosťou. Delenie medzi peptidmi a bielkovinami nie je jednoznačné a je určené dohodou. Hranica je približne pri 100 aminokyselinách. V prírode vznikajúce peptidy sú tvorené prevažne prostredníctvom proteínovej biosyntézy. Informácia o sekvencii, ciže poradí aminokyselín, je kódované v DNA. Peptidy spĺňajú veľké množstvo funkcií. Ich funkčná charakteristika je pritom ale v prevažných prípadoch pochopená len zčasti. Sú známe príklady, v ktorých peptidy účinkujú ako hormóny, dalšie vykazujú naopak pri zápaloch tlmiace alebo podporujúce účinky a dalej sú známe aj antibiotické a antivirálne peptidy. Niektoré v potrave často sa vyskytujúce proteíny ako glutény, kazeíny alebo aj vo vajíčkach alebo špenáte nachádzajúce sa bielkoviny, môžu byť zažívacím procesom premenené na takzvané opioidné peptidy. Takéto peptidy na telo účinkujú podobným spôsobom ako morfín. Osoby, ktoré nie sú schopné opioidné peptidy ďalej zažívaním premeniť, môžu vyvynúť príznaky fyzickej alebo duševnej choroby. Pojem peptid vytvoril Emilo Fischer (1906). Peptid bol zložený z peptónu, proteínovo odbúraných produktov pepsínu a koncovky z polysacharid vďaka analógii k ich výstavbe z monomérov.
Štruktúra
Pri kondenzácii aminokyselín reaguje karboxylová skupina jednej aminokyseliny formálne počas úniku vody s aminoskupinou druhej aminokyseliny na kyselinoamidové skupenstvo -CO-NH- (peptidová väzba). Voľnú aminoskupinu na jednom konci peptidu nazývame N-koniec a na druhom konci sa táto skupina nazýva C-koniec. Peptidová väzba nieje voľne otáčateľná, čo zohráva dôležitú úlohu v sekundárnej štruktúre proteínov.
Rozdelenie
Všeobecne sa počet aminokyselín, z ktorých jedna peptidová molekula pozostáva nazýva aj dĺžka reťazca. Na základe dĺžky reťazca rozdeľujeme:
- Dipeptidy - pozostávajúce z 2 molekúl aminokyselín
- Tripeptidy - pozostávajúce z 3 molekúl aminokyselín
- Oligopeptidy - pozostávajúce z do 10 molekúl aminokyselín
- Polypeptidy - pozostávajúce z viac než 10 molekúl aminokyselín
- Makropeptidy - pozostávajúce z viac než 100 molekúl aminokyselín
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peptid na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).