Radosť: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Zvedavec (diskusia | príspevky)
referencie
Zvedavec (diskusia | príspevky)
budhizmus
Riadok 10: Riadok 10:
Výrazom radosti je tlieskanie a poskakovanie. Radosť je výraz duševnej pohody.
Výrazom radosti je tlieskanie a poskakovanie. Radosť je výraz duševnej pohody.


== Definície ==
Podľa [[budhizmus|budhizmu]] je radosť skutočná a trvalá vtedy, keď sa odvodzuje len zo samotnej mysle. Keď mysel prežíva radosť a uspokojenie, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti.

=== Budhizmus===
Zakladateľ [[budhizmus|budhizmu]] [[Siddhártha Gautama]] si ako lekár, stretávajúci sa s utrpením, chorobami a smrťou, uvedomoval, že existujú aj radosti a potešenia, ale spoznal, že tieto hodnoty nie sú trvalé. Uvedomil sa nestálosť všetkého v živote, aj radosti, i to, že i do chvíľ radosti vnáša napokon vedomie nestálosti a smrti pocity trýzne a utrpenia.

Podľa budhizmu je radosť skutočná a trvalá vtedy, keď sa odvodzuje len zo samotnej mysle. Keď myseľ prežíva radosť a uspokojenie, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti. Duševný stav radosti a harmónie možno podľa budhizmu dosiahnuť len cez sebapoznanie a pozornosť a budhistický spôsob života.


== Referencie ==
== Referencie ==
Riadok 19: Riadok 24:


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://members.tripod.com/~sacmystery/buddhizmus.htm Buddhizmus]
* {{filit|fvr/radost.html}}
* {{filit|fvr/radost.html}}


[[Kategória:Emócie]]
[[Kategória:Emócie]]





Riadok 34: Riadok 41:
[[ru:Удовольствие]]
[[ru:Удовольствие]]
[[fi:Mielihyvä]]
[[fi:Mielihyvä]]
[[sk:Radosť]]
[[sv:Njutning]]
[[sv:Njutning]]
[[yi:פארגעניגען]]
[[yi:פארגעניגען]]

Verzia z 14:50, 30. august 2008

Radosť je výrazne vymedzený psychický stav, v ktorom subjekt prežíva naplnenie svojho údelu.[1].

Radosť je spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Navonok sa prejavuje rôzne od úsmevu až po radostné výkriky. Šťastie je spojené s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou, človek sa cíti dobre, vo chvíľach radosti sú splnené všetky jeho okamžité psychické potreby.

Radosť môžeme považovať za pozitívnu či negatívnu vo vzťahu k platným mravným normám (napr. radosť z vykonanej práce, škodoradosť, či radosť z víťazstva nad súperom).

Radosť vždy ohlasuje - hovorí Bergson -, že životu sa darí, že získava pôdu, že získal víťazstvo: každá veľká radosť má víťazný prízvuk. Všade, kde je radosť, je tvorenie: čím bohatšie tvorenie, tým hlbšia radosť.

Výrazom radosti je tlieskanie a poskakovanie. Radosť je výraz duševnej pohody.

Definície

Budhizmus

Zakladateľ budhizmu Siddhártha Gautama si ako lekár, stretávajúci sa s utrpením, chorobami a smrťou, uvedomoval, že existujú aj radosti a potešenia, ale spoznal, že tieto hodnoty nie sú trvalé. Uvedomil sa nestálosť všetkého v živote, aj radosti, i to, že i do chvíľ radosti vnáša napokon vedomie nestálosti a smrti pocity trýzne a utrpenia.

Podľa budhizmu je radosť skutočná a trvalá vtedy, keď sa odvodzuje len zo samotnej mysle. Keď myseľ prežíva radosť a uspokojenie, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti. Duševný stav radosti a harmónie možno podľa budhizmu dosiahnuť len cez sebapoznanie a pozornosť a budhistický spôsob života.

Referencie

  1. FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Radosť
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Radosť

Externé odkazy