Radosť: Rozdiel medzi revíziami
ERich Fromm Wikipédia DE |
Óda na radosť, Európska hymna |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
== Text nadpisu == |
|||
{{pracuje sa}} |
{{pracuje sa}} |
||
'''Radosť''' je výrazne vymedzený [[psychický stav]], v ktorom [[subjekt]] prežíva naplnenie svojho [[údel|údelu]].<ref>FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA </ref>. |
'''Radosť''' je výrazne vymedzený [[psychický stav]], v ktorom [[subjekt]] prežíva naplnenie svojho [[údel|údelu]].<ref>FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA </ref>. |
||
Riadok 21: | Riadok 19: | ||
Podľa budhizmu je radosť skutočná a trvalá vtedy, keď sa odvodzuje len zo samotnej mysle. Keď myseľ prežíva radosť a uspokojenie, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti. Duševný stav radosti a harmónie možno podľa budhizmu dosiahnuť len cez sebapoznanie a pozornosť a budhistický spôsob života. |
Podľa budhizmu je radosť skutočná a trvalá vtedy, keď sa odvodzuje len zo samotnej mysle. Keď myseľ prežíva radosť a uspokojenie, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti. Duševný stav radosti a harmónie možno podľa budhizmu dosiahnuť len cez sebapoznanie a pozornosť a budhistický spôsob života. |
||
=== Názory === |
=== Názory === |
||
====Epikuros==== |
====Epikuros==== |
||
Pre gréckeho filozofa Epikura je radosť (gr. hédoné) a slasť hlavným cieľom ľudského života. Podstatou Epikurovho etického učenia je človek ako jedinec hľadajúci sťastie a radosť. Blaženosť a slasť nachádza v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa. |
Pre gréckeho filozofa Epikura je radosť (gr. hédoné) a slasť hlavným cieľom ľudského života. Podstatou Epikurovho etického učenia je človek ako jedinec hľadajúci sťastie a radosť. Blaženosť a slasť nachádza v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa. |
||
Riadok 32: | Riadok 28: | ||
==== Erich Fromm ==== |
==== Erich Fromm ==== |
||
Erich Fromm rozlišuje medzi radosťou, potešením, veselosťou - krátkodobým povznášajúcim pocitom - a radosťou spätou s ľudskou sebarealizáciou. Radosť zo sebarealizácie ako životný princíp postavil do protikladu so životným princípom hedonizmu, znakom konzumnej spoločnosti. |
Erich Fromm rozlišuje medzi radosťou, potešením, veselosťou - krátkodobým povznášajúcim pocitom - a radosťou spätou s ľudskou sebarealizáciou. Radosť zo sebarealizácie ako životný princíp postavil do protikladu so životným princípom hedonizmu, znakom konzumnej spoločnosti. |
||
====Henri Bergson==== |
====Henri Bergson==== |
||
Radosť vždy ohlasuje - hovorí [[Henri Bergson|Bergson]] -, že [[život|životu]] sa darí, že získava pôdu, že získal [[víťazstvo|víťazstvo]]: každá veľká radosť má víťazný prízvuk. Všade, kde je radosť, je tvorenie: čím bohatšie tvorenie, tým hlbšia radosť. |
Radosť vždy ohlasuje - hovorí [[Henri Bergson|Bergson]] -, že [[život|životu]] sa darí, že získava pôdu, že získal [[víťazstvo|víťazstvo]]: každá veľká radosť má víťazný prízvuk. Všade, kde je radosť, je tvorenie: čím bohatšie tvorenie, tým hlbšia radosť. |
||
== Óda na radosť a hymna EÚ == |
|||
[[Friedlich von Schiller|Friedlich Schiller]] píše v básni [[Óda na radosť|Óde na radosť]] o radosti ako o božskom princípe, božskej iskre, považuje ju za "''dcéru z raja''", ktorá všetko oživuje a spája ľudí - Schiller píše, že skrze radosť "sa stanú všetci ľudia bratmi". |
|||
Ideu básne vyjadrujúcej Schillerovu idealistickú víziu o bratstve celého ľudstva zdieľal aj Beethoven a vo svojej poslednej, 9. symfónii pretavil "Ódu na radosť" na veľkolepý záver tejto symfónie, v „''evanjelium lásky, radosti a viery''“ <ref>Gracian Černušák, Dějiny evropské hudby</ref>. |
|||
V roku 1972 Rada Európy vybrala Beethovenovu "Ódu na radosť" za svoju hymnu. Odvtedy bez slov, len v jazyku hudby vyjadruje ideály slobody, mieru a solidarity. |
|||
Neskôr, v roku 1985 bola predsedami vlád a hláv členských štátov EÚ schválená a prijatá za '''oficiálnu hymnu Európskej únie'''. Vyjadruje hodnoty vlastné všetkým európskym štátom, oslavou zjednotenia pri uchovaní rôznorodosti a rozmanitosti jednotlivých členských štátov. |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
<references/> |
<references/> |
||
Riadok 46: | Riadok 51: | ||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* [http://members.tripod.com/~sacmystery/buddhizmus.htm Buddhizmus] |
* [http://members.tripod.com/~sacmystery/buddhizmus.htm Buddhizmus] |
||
* [http://europa.eu/abc/symbols/anthem/index_sk.htm Európska hymna] |
|||
* {{filit|fvr/radost.html}} |
* {{filit|fvr/radost.html}} |
||
Verzia z 17:37, 31. august 2008
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Radosť je výrazne vymedzený psychický stav, v ktorom subjekt prežíva naplnenie svojho údelu.[1].
Radosť je spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Navonok sa prejavuje rôzne od úsmevu až po radostné výkriky. Šťastie je spojené s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou, človek sa cíti dobre, vo chvíľach radosti sú splnené všetky jeho okamžité psychické potreby.
Radosť môžeme považovať za pozitívnu či negatívnu vo vzťahu k platným mravným normám (napr. radosť z vykonanej práce, škodoradosť, či radosť z víťazstva nad súperom).
Výrazom radosti je tlieskanie a poskakovanie. Radosť je výraz duševnej pohody.
Definície
Kresťanstvo
Biblia zobrazuje radosť z blízkosti Boha ako jeden z veľkých zdrojov síl, ktorý umožňuje prekonávať aj také situácie, ktoré sú ťažké a neradostné. kresťanstvo upozorňuje aj na radosť, spojenú so službou blížnemu.
V kresťanstve radosť býva spájaná s pôsobením Ducha svätého.
Budhizmus
Zakladateľ budhizmu Siddhártha Gautama si ako lekár, stretávajúci sa s utrpením, chorobami a smrťou, uvedomoval, že existujú aj radosti a potešenia, ale spoznal, že tieto hodnoty nie sú trvalé. Uvedomil sa nestálosť všetkého v živote, aj radosti, i to, že i do chvíľ radosti vnáša napokon vedomie nestálosti a smrti pocity trýzne a utrpenia.
Podľa budhizmu je radosť skutočná a trvalá vtedy, keď sa odvodzuje len zo samotnej mysle. Keď myseľ prežíva radosť a uspokojenie, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti. Duševný stav radosti a harmónie možno podľa budhizmu dosiahnuť len cez sebapoznanie a pozornosť a budhistický spôsob života.
Názory
Epikuros
Pre gréckeho filozofa Epikura je radosť (gr. hédoné) a slasť hlavným cieľom ľudského života. Podstatou Epikurovho etického učenia je človek ako jedinec hľadajúci sťastie a radosť. Blaženosť a slasť nachádza v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa.
Podľa Epikura, spomedzi všetkých hodnôt je najhodnotnejšie priateľstvo[2], keďže zohráva dôležitú úlohu v živote ľudí, prostredníctvom neho sa uľahčuje medziľudská komunikácia, a ľahšie je dosiahnuteľná radosť, teda aj priateľstvo patrí k cieľom ľudského života.
Erich Fromm
Erich Fromm rozlišuje medzi radosťou, potešením, veselosťou - krátkodobým povznášajúcim pocitom - a radosťou spätou s ľudskou sebarealizáciou. Radosť zo sebarealizácie ako životný princíp postavil do protikladu so životným princípom hedonizmu, znakom konzumnej spoločnosti.
Henri Bergson
Radosť vždy ohlasuje - hovorí Bergson -, že životu sa darí, že získava pôdu, že získal víťazstvo: každá veľká radosť má víťazný prízvuk. Všade, kde je radosť, je tvorenie: čím bohatšie tvorenie, tým hlbšia radosť.
Óda na radosť a hymna EÚ
Friedlich Schiller píše v básni Óde na radosť o radosti ako o božskom princípe, božskej iskre, považuje ju za "dcéru z raja", ktorá všetko oživuje a spája ľudí - Schiller píše, že skrze radosť "sa stanú všetci ľudia bratmi".
Ideu básne vyjadrujúcej Schillerovu idealistickú víziu o bratstve celého ľudstva zdieľal aj Beethoven a vo svojej poslednej, 9. symfónii pretavil "Ódu na radosť" na veľkolepý záver tejto symfónie, v „evanjelium lásky, radosti a viery“ [3].
V roku 1972 Rada Európy vybrala Beethovenovu "Ódu na radosť" za svoju hymnu. Odvtedy bez slov, len v jazyku hudby vyjadruje ideály slobody, mieru a solidarity.
Neskôr, v roku 1985 bola predsedami vlád a hláv členských štátov EÚ schválená a prijatá za oficiálnu hymnu Európskej únie. Vyjadruje hodnoty vlastné všetkým európskym štátom, oslavou zjednotenia pri uchovaní rôznorodosti a rozmanitosti jednotlivých členských štátov.
Referencie
- ↑ FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA
- ↑ Epikurove dôležitejšie náuky XXVII
- ↑ Gracian Černušák, Dějiny evropské hudby
Iné projekty
Externé odkazy
- Buddhizmus
- Európska hymna
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.