Vrstva (geológia): Rozdiel medzi revíziami
d wikilink |
dopln. |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Vrstvy sú základné stavebné jednotky v stratigrafii a sú používané aj v [[archeológia|archeológii]]. |
Vrstvy sú základné stavebné jednotky v stratigrafii a sú používané aj v [[archeológia|archeológii]]. |
||
Hrúbka je kolmá vzdialenosť medzi spodnou a vrchnou časťou vrstvy. Pre rôzne hrubé vrstvy sa používajú osobité názvy<ref>Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003; Všeobecná geológia 1. Univerzita Komenského, Bratislava, 239 s.</ref>: |
|||
*lamina: s hrúbkou menšou ako 1 cm |
|||
*doska: hrubá 1 - 20 cm |
|||
*lavica: hrubá 20 - 100 cm |
|||
*masívna vrstva: viac ako 100 cm |
|||
== Referencie == |
|||
<references /> |
|||
[[Kategória:Stratigrafia]] |
[[Kategória:Stratigrafia]] |
||
Verzia z 10:32, 7. september 2008
Vrstva (alebo stratum) je geologický termín, označujúci vodorovne (alebo pod určitým uhlom) uložené doskovité telesá sedimentov, alebo vulkanitov, ktorých vznik podmienil určitý proces, majú približne rovnaké vlastnosti a zloženie v celom svojom objeme a odlišujú sa od iných vrstiev (uložených nad, alebo pod nimi). Veda zaoberajúca sa vrstvami a zvrstvením sa nazýva stratigrafia.
Vrstvy hornín predstavujú geologické záznamy o podmienkach na Zemi, ktoré panovali v dobe ich vzniku. Súbor vrstiev sa nazýva súvrstvie. Vrstvy, alebo súvrstvia sa spájajú do tzv. formácií. Jednotlivé formácie dostávajú mená podľa lokality (mesto, región, pohorie), kde sú prvýkrát opísané.
Vrstvy sú základné stavebné jednotky v stratigrafii a sú používané aj v archeológii.
Hrúbka je kolmá vzdialenosť medzi spodnou a vrchnou časťou vrstvy. Pre rôzne hrubé vrstvy sa používajú osobité názvy[1]:
- lamina: s hrúbkou menšou ako 1 cm
- doska: hrubá 1 - 20 cm
- lavica: hrubá 20 - 100 cm
- masívna vrstva: viac ako 100 cm
Referencie
- ↑ Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003; Všeobecná geológia 1. Univerzita Komenského, Bratislava, 239 s.