Ejnar Hertzsprung: Rozdiel medzi revíziami
d robot Zmenil: he:איינר הרצשפרונג |
d {{DEFAULTSORT:}} |
||
| Riadok 37: | Riadok 37: | ||
* [http://adsabs.harvard.edu//full/seri/QJRAS/0009//0000337.000.html QJRAS '''9''' (1968) 337] (v angličtine) |
* [http://adsabs.harvard.edu//full/seri/QJRAS/0009//0000337.000.html QJRAS '''9''' (1968) 337] (v angličtine) |
||
{{DEFAULTSORT:Hertzsprung, Ejnar}} |
|||
[[Kategória: |
[[Kategória:Narodenia v 1873]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Úmrtia v 1967]] |
||
[[Kategória:Dánski |
[[Kategória:Dánski astronómovia]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Dánski chemici]] |
||
[[Kategória:Objavitelia planétok]] |
|||
[[bn:এইনার হের্টস্স্প্রুং]] |
[[bn:এইনার হের্টস্স্প্রুং]] |
||
Verzia z 22:47, 13. september 2008
| 1627 Ivar | 25. september 1929 |
| 1702 Kalahari | 7. júl 1924 |
Ejnar Hertzsprung (* 8. október 1873, Kodaň, Dánsko – † 21. október 1967, Roskilde, Dánsko) bol dánsky astronóm, chemik, člen dánskej a holandskej akadémie vied, riaditeľ observatória v Leidene. Spolu s Henrym Russellom vynašli Hertzsprung-Russellov diagram (1911).
Hoci vyštudoval ako chemický inžinier, Hertzsprung spravil kariéru ako astronóm špecializujúci sa na fotografické pozorovania hviezd. V roku 1905 objavil obrie aj trpaslíčie hviezdy. V roku 1913 vypočítal vzdialenosť k Malému Magellanovmu mraku pomocou cefeíd, ktorá sa používa dodnes na meranie galaktických a medzigalaktických vzdialeností.
Pracujúc nezávisle, obaja, Hertzprung aj Russell, objavili graf, v ktorom je svietivosť hviezd zobrazená v závislosti na ich povrchovej teplote. Počas návštevy Spojených štátov v roku 1910, Schwarzchildt, Hertzprungov priateľ a kolega, spoznal Russella, ktorý vo svojich výskumoch došiel k rovnakým záverom. Práca Hertzsprunga a Russella bola prvýkrat vydaná v grafickej forme v roku 1911 ako Hertzsprung-Russellov diagram. Dnes je diagram základnou časťou pozorovateľných dôkazov, ktorú musí teória vývoja hviezd vysvetliť.
Hertzsprungov katalóg hviezdnych farieb a svetelností z roku 1922 odhalil neprítomnosť jasných hviezd stredných farieb medzi postupnosťou obrov a hlavnou postupnosťou v H-R diagrame, dnes nazývanú Hertzprungova medzera.
Objavil dve planétky, jedna z nich patrí do skupiny Amor - 1627 Ivar.
Uznania
Ceny
- Zlatá medaila Kráľovskej astronomickej spoločnosti (Royal Astronomical Society – RAS) v roku 1929
- Bruceova medaila in 1937.
Pomenované po ňom
- Hertzsprungov kráter na Mesiac.
- planétka 1693 Hertzsprung.
Externé odkazy
- Stránka o Bruceovej medaile (v angličtine)
- Držitelia Bruceovej medaily: PASP 49 (1937) 65 (v angličtine)
- Držitelia zlatej medaily RAS: MNRAS 89 (1929) 404 (v angličtine)
Nekrológy
- AN 290 (1968) 287 (jeden riadok, v nemčine)
- AN 291 (1969) 85 (v nemčine)
- JRASC 62 (1968) 137 (v angličtine)
- Obs 87 (1967) 298 (jeden riadok, v angličtine)
- PASP 79 (1967) 638 (jeden riadok, v angličtine)
- QJRAS 9 (1968) 337 (v angličtine)