Bitka o Aachen: Rozdiel medzi revíziami
prosim neupravujete to chvilku |
opravené |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{pracuje sa}} |
|||
{{Bitka |
{{Bitka |
||
|konflikt= Bitka o Aachen |
|konflikt= Bitka o Aachen |
||
| Riadok 22: | Riadok 21: | ||
}} |
}} |
||
{{Campaignbox 2. svetová vojna - západný front}} |
{{Campaignbox 2. svetová vojna - západný front}} |
||
'''Bitka o Aachen''' bola |
'''Bitka o Aachen''' bola bitka [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] na [[západný front (2. svetová vojna)|západnom fronte]], ktorá sa udiala v októbri 1944 v meste [[Aachen]] a jeho okolí. Počas bitky zostalo v meste len 20 000 z jeho 160 000 obyvateľov, ostatní boli evakuovaní do Nemecka. Veliteľ obrany mesta generál [[Gerhard von Schwerin]], pôvodne kvôli veľkej historickej hodnote mesta hodlal mesto vydať bez boja. Bol však okamžite zbavený funkcie a nahradený plukovníkom [[Gerhard Wilck|Gerhardom Wilckom]], ktorý s dodatočnou podporou asi 5000 mužov [[Volkssturm]]u mesto bránil do 21. októbra.[[Image:Kriegsgefangene.jpg|thumb|left|Sprievod nemeckých zajatcov v Aachene.]] |
||
== Situácia== |
|||
Historické mesto [[Aachen]], centrum ríše [[Karol Veľký|Karola Veľkého]], sa v októbri 1944 ocitlo na osi postupu americkej 9. armády cez [[Siegfriedova línia|Siegfriedovu líniu]]. Z propagandistického hľadiska však Hitler vyžadoval jeho udržanie za každú cenu, bolo totiž prvým nemeckým mestom ohrozeným postupom západných Spojencov. Na bitke o Aachen sa zúčastnil americký VII. a XIX. zbor, dovedna s asi 100 000 vojakmi. Nemecká strana bola v Aachene v obrane, zo silou asi 13 000 vojakov. |
Historické mesto [[Aachen]], centrum ríše [[Karol Veľký|Karola Veľkého]], sa v októbri 1944 ocitlo na osi postupu americkej 9. armády cez [[Siegfriedova línia|Siegfriedovu líniu]]. Z propagandistického hľadiska však Hitler vyžadoval jeho udržanie za každú cenu, bolo totiž prvým nemeckým mestom ohrozeným postupom západných Spojencov. Na bitke o Aachen sa zúčastnil americký VII. a XIX. zbor, dovedna s asi 100 000 vojakmi. Nemecká strana bola v Aachene v obrane, zo silou asi 13 000 vojakov. |
||
Americká [[9. armáda (USA)|9. armáda]] pôvodne postupovala okolo mesta zo severu i z juhu. Ale americké velenie si následne uvedomilo, že mestská posádka môže byť pre ich jednotky nebezpečná a tak na mesto zaútočili. Akonáhle sa dostali do mesta, čelili tvrdým pouličným bojom. Nemci, ktorí sa v meste dobre vyznali to úspešne využívali. Bojov v meste sa zúčastnili najmä prápory [[1. divízia (USA)|1. divízie]] podporované 745. tankovým práporom. Zo severu útočila na mesto [[30. divízia (USA)|30. divízia]]. Po tom čo prišla 30. divízia o asi 2 000 mužov, Američania nasadili do boja aj [[29. divízia (USA)|29. divíziu]]. |
|||
== Priebech bitky == |
|||
[[9.US Armáda]] útočila na mesto zo severu i z juhu. Ale obidve posádky boli ohrozené, tak na mesto zaútočili spoločne. Akonáhle sa dostali do mesta, čelili mestskej bitke. Výhodu mali nemci, lebo dobre poznali mesto, v najťážších bojov Američania zapájali druhý a tretí prapor [[18. a 26. pechoty]], podporovanú [[US 745. tankovým prapor]] a zo severu [[30.divíziou]].Kapitán [[James M. Burt]], velitel roty b [[66. obrneného pluku]], bol ocenený medailov za česť pre jeho hrdinstvo v boji. Američania obsadili mesto po 3. týždňových bojov. |
|||
==Straty== |
|||
Americká [[30.divízia]] mala 3 000 mŕtvych a 2 000 zranených, nemecká strana mala |
|||
5 000 mŕtvych a 5 600 zajatých. |
|||
Americká strana celkovo prišla o asi 5 000 mužov, ktorí boli mŕtvy, nezvestný alebo zranení. Nemecká strana mala tiež asi 5 000 mŕtvych a 5 600 zajatých. |
|||
[[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] |
[[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] |
||
Verzia z 18:13, 20. september 2008
| Západný front |
|---|
| Čudná vojna - Francúzsko - Dynamo - Británia - Dieppe - Overlord - Dragoon - Market Garden - Šelda - Hürtgenský les - Aachen - Ardeny - Varsity |
Bitka o Aachen bola bitka druhej svetovej vojny na západnom fronte, ktorá sa udiala v októbri 1944 v meste Aachen a jeho okolí. Počas bitky zostalo v meste len 20 000 z jeho 160 000 obyvateľov, ostatní boli evakuovaní do Nemecka. Veliteľ obrany mesta generál Gerhard von Schwerin, pôvodne kvôli veľkej historickej hodnote mesta hodlal mesto vydať bez boja. Bol však okamžite zbavený funkcie a nahradený plukovníkom Gerhardom Wilckom, ktorý s dodatočnou podporou asi 5000 mužov Volkssturmu mesto bránil do 21. októbra.
.jpg)
Historické mesto Aachen, centrum ríše Karola Veľkého, sa v októbri 1944 ocitlo na osi postupu americkej 9. armády cez Siegfriedovu líniu. Z propagandistického hľadiska však Hitler vyžadoval jeho udržanie za každú cenu, bolo totiž prvým nemeckým mestom ohrozeným postupom západných Spojencov. Na bitke o Aachen sa zúčastnil americký VII. a XIX. zbor, dovedna s asi 100 000 vojakmi. Nemecká strana bola v Aachene v obrane, zo silou asi 13 000 vojakov.
Americká 9. armáda pôvodne postupovala okolo mesta zo severu i z juhu. Ale americké velenie si následne uvedomilo, že mestská posádka môže byť pre ich jednotky nebezpečná a tak na mesto zaútočili. Akonáhle sa dostali do mesta, čelili tvrdým pouličným bojom. Nemci, ktorí sa v meste dobre vyznali to úspešne využívali. Bojov v meste sa zúčastnili najmä prápory 1. divízie podporované 745. tankovým práporom. Zo severu útočila na mesto 30. divízia. Po tom čo prišla 30. divízia o asi 2 000 mužov, Američania nasadili do boja aj 29. divíziu.
Americká strana celkovo prišla o asi 5 000 mužov, ktorí boli mŕtvy, nezvestný alebo zranení. Nemecká strana mala tiež asi 5 000 mŕtvych a 5 600 zajatých.