Lipovany

Lipovany
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický
Okres	Lučenec
Región	Novohrad
Nadmorská výška	215 m n. m.
Rozloha	10,34 km² (1 034 ha)
Obyvateľstvo	230 (31. 12. 2023)
Hustota	22,24 obyv./km²
Starosta	Milan Matuška (SDKÚ-DS,SNS,KDH)
PSČ	985 31 (pošta Rapovce)
ŠÚJ	511544
EČV (do r. 2022)	LC
Tel. predvoľba	++421 47
E-mailová adresa	lipovany@dkn.sk
Telefón	+421 47 4399 872
Fax	+421 47 4399872
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Lipovany
Webová stránka: lipovany.sk
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Lipovany sú obec na Slovensku v okrese Lučenec.

Dejiny

Poznatky o osídlení územia dnešnej obce Lipovany možno datovať do neskorej kamennej doby (eneolit). V katastri obce sa vtedy nachádzalo nížinné sídlo kultúry z kostolackej skupiny. Zo strednej a mladšej doby bronzovej zasa neopevnenú osadu pilianskej kultúry, či z neskorej bronzovej doby osadu kyjatickej kultúry.

V novovekých historických materiáloch možno nájsť z rokov 1236-37 registráciu sporov o majetok Romháň, ktorý viedli hradní ľudia Novohradského hradu majúci osobitné postavenie a strážnu funkciu (Pečenehovia a Plavci). V 13. storočí vlastnil túto oblasť šľachtickým rodom Pilišovcov. Odtiaľ pravdepodobne vznikol aj miestny názov obce Piliš = Pleš, ktorej súčasťou bola aj oblasť dnešných Lipovian (Romháň, Romháň pusta, Veľký Romháň, Malý Romháň). Prvá písomná zmienka o ňom je datovaná do roku 1238 a o obci Pleš do roku 1247. Možno predpokladať, že názov pustatiny pochádza z obdobia tatárskych vpádov, kedy bolo v tejto oblasti vyplienených mnoho sídiel (romháň = rumovisko). V 16. a 17. storočí patrilo územie obce do oblasti pustošenej tureckými vpádmi. Poddaní obce koncom 17. storočia odvádzali dane a naturálne dávky Siman Pašovi.

Pri súpise v roku 1715 žilo v Pleši 10 poddanských domácností v roku 1720 ich bolo 15. V sedemdesiatych rokoch 18. storočia sa tejto oblasti dotklo vysťahovalectvo (najmä na dolnú zem) a urbárska regulácia. Pre život obce mala význam hradská cesta, ktorá viedla z Lučenca cez Šalgotarijan do Budapešti. Táto po výstavbe železničného prepojenia cez Fiľakovo stratila po roku 1870 svoj význam. V roku 1873 postihla obec epidémia cholery.

Koncom 19. storočia vlastnili pozemky v obci dve rodiny. Sakálovská v časti Malý Romháň vlastnila 2000 jutár pôdy. Z nej ½ tvorili lúky. Pestovali dobytok, ovce a hydinu pre lučenský trh. Bane na uhlie dávali do prenájmu. Veľký Romháň s 1500 jutrami pôdy patril Zoltánovi Törökovi, ktorý tu pestoval tabak, cukrovú repu a dobytok. Vlastnil aj parný mlyn a kameňolom. Výhradné práva kutby v hnedouhoľných baniach boli udelené po roku 1870 rodine Sakálovej a Siďártó. Najintenzívnejšia ťažba prebiehala v rokoch 1910 až 1913, kedy sa ročne vyťažilo 2500 až 5300 t uhlia Ešte pred prvou svetovou vojnou bola baňa vyťažená.

Viac informácii o obyvateľstve možno čerpať z uhorských štatistických materiálov. Podľa nich z obyvateľov obce Pleš až 45% žilo v pustatine Romháň. V roku 1880 žilo 488 obyvateľov v 69 domoch. Na jeden dom pripadalo 7,07 obyvateľa. Prevažná časť domov bola postavená z nepálených tehál. V roku 1910 bolo v obci 30 vlastníkov pôdy. Z toho traja vlastnili pozemky s výmerou vyššou ako 100 jutár. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorilo 36,9% a z poľnohospodárstvom sa živilo až 80,1% obyvateľstva. Z priemyslu žilo 9,85% obyvateľstva. Námezdne pracovalo 65,5% ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Obec bola v roku 1918 začlenená do novovzniknutej ČSR. Pozemková reforma nového štátu spôsobila, že niektorí majitelia pôdy sa vysťahovali do Maďarska, alebo ich pôda bola skonfiškovaná. Z pôvodného obyvateľstva zostala v obci len jedna statkárska rodina a zopár námezdne pracujúcich robotníkov patriacich k veľkostatku. Ponúkanú pôdu si začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia kupovali obyvatelia pochádzajúci z hornatých oblastí stredného Slovenska (okolie Detvy, Kokavy nad Rimavicou a pod.). Usádzanie nového (často príbuzensky spriazneného) obyvateľstva, ktoré sa venovalo poľnohospodárstvu, trvalo až do konca desaťročia. Doposiaľ sú najčastejšími priezviskami v obci: Matúška, Stieranka, Bariak, Moravčík, Poliak, Rovňan, Segeč. V období Slovenského štátu sa obec stala súčasťou Maďarskej republiky.

Po 2. svetovej vojne sa obec stala samostatnou. Keďže v nej žilo výlučne slovenské obyvateľstvo, neprevzala starý zaužívaný názov (Romháň). Obec dostala pomenovanie po lipách rastúcich v katastri obce. Miestne pomenovania v obci sú buď zmesou pôvodných (skomolených) maďarských názvov - Halgatov, Ekerheď, Bagoľ, Kút, Čapáš, Sombať, Baboš alebo nových názvov – Svinská pastva, Na zadku pri studni, Roveň, Prvý jarok, Suchá dolina, Hole.

Obdobie socialistického združstevňovania zasiahlo obec až v roku 1957. V tom istom roku prebehla elektrifikácia obce. Spevnená prašná cesta dostala asfaltový koberec až začiatkom sedemdesiatych rokov. V obci v dvadsiatom storočí existoval obchod s rozličným tovarom, miestna krčma a malotriedna základná škola pôvodne slúžila pre všetky ročníky, od polovice päťdesiatych rokoch len prvý stupeň a v sedemdesiatych rokoch bola úplne zrušená. Poslední učitelia ktorí pôsobili v malotriednej škole boli Martin Ďuriška a pani Hubová. V druhej polovici šesťdesiatych rokov bol v obci vedľa cintorína na mieste obecnej márnice postavený rímskokatolícky kostol Sedembolestnej panny Márie.