Podunajská rovina: Rozdiel medzi revíziami
d Posledné úpravy používateľa 195.168.241.75 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava 87.197.40.113 |
d rk |
||
Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Turisticky a rekreačne sa využívajú vodné toky ([[Dunaj]], [[Malý Dunaj]], Čierna voda, [[Váh]]), termálne vody (Senec, Veľký Meder, Sládkovičovo, Dunajská Streda) a lužné lesy. Viaceré národné prírodné rezervácie. |
Turisticky a rekreačne sa využívajú vodné toky ([[Dunaj]], [[Malý Dunaj]], Čierna voda, [[Váh]]), termálne vody (Senec, Veľký Meder, Sládkovičovo, Dunajská Streda) a lužné lesy. Viaceré národné prírodné rezervácie. |
||
[[Kategória:Geomorfologické |
[[Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku]] |
||
[[de:Donauebene (Slowakei)]] |
[[de:Donauebene (Slowakei)]] |
Verzia z 17:43, 27. september 2008
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Podunajská rovina je krajinný celok (juhozápadná časť) Podunajskej nížiny. Nachádza sa na nivách Dunaja a Váhu,má plochu 3500 km2, minimálna členitosť terénu. Absolútne výšky sa pohybujú od 107m na J po 160m na S, relatívne výškové rozdiely neprekračujú 30m. Podnebie je teplé a suché,zrážky 500-600mm za rok. Veľkú časť Podunajskej roviny zaberá Žitný ostrov. Z miest sa tu nachádza Bratislava, Pezinok, Senec, Šamorín, Sládkovičovo, Galanta, Veľký Meder, Dunajská Streda, Sereď, Šaľa, Kolárovo, Nové Zámky, Hurbanovo a Komárno. Žije tu značná maďarská menšina.
Turisticky a rekreačne sa využívajú vodné toky (Dunaj, Malý Dunaj, Čierna voda, Váh), termálne vody (Senec, Veľký Meder, Sládkovičovo, Dunajská Streda) a lužné lesy. Viaceré národné prírodné rezervácie.