Libreto: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Tom78 (diskusia | príspevky)
+kat opereta
d fix oratórium
Riadok 1: Riadok 1:
'''Libreto''' je kompletný literárny podklad (väčšinou) hudobného umeleckého diela (hlavne [[opera|opery]], [[opereta|operety]], [[muzikál|muzikálu]] prípadne [[oratórium|oratória]]). Slovo pochádza z [[taliančina|taliančiny]], kde znamená [[zdrobnenina|zdrobneninu]] od slova ''libro''= [[kniha]].
'''Libreto''' je kompletný literárny podklad (väčšinou) hudobného umeleckého diela (hlavne [[opera|opery]], [[opereta|operety]], [[muzikál|muzikálu]] prípadne [[oratórium (hudba)|oratória]]). Slovo pochádza z [[taliančina|taliančiny]], kde znamená [[zdrobnenina|zdrobneninu]] od slova ''libro''= [[kniha]].


Libreto vo všeobecnosti sa musí prispôsobiť jednak divadelnému prevedeniu ako takému, ako aj hudbe daného diela. Aby nastal súlad medzi hudbou a textom bola potrebná úzka spolupráca medzi skladateľom a libretistom (libreto sa často vickrát upravovalo). Ako literárna predloha pre libreto mohli slúžiť rôzne činoherné diela, romány, poviedky, historické udalosti, legendy či biografie. Niektoré libretá boli napísané bez predlohy, napr. libreto od [[Hugo von Hofmannsthal|Huga von Hofmannsthal]], napísaného pre [[Richard Strauss|Richarda Straussa]].
Libreto vo všeobecnosti sa musí prispôsobiť jednak divadelnému prevedeniu ako takému, ako aj hudbe daného diela. Aby nastal súlad medzi hudbou a textom bola potrebná úzka spolupráca medzi skladateľom a libretistom (libreto sa často vickrát upravovalo). Ako literárna predloha pre libreto mohli slúžiť rôzne činoherné diela, romány, poviedky, historické udalosti, legendy či biografie. Niektoré libretá boli napísané bez predlohy, napr. libreto od [[Hugo von Hofmannsthal|Huga von Hofmannsthal]], napísaného pre [[Richard Strauss|Richarda Straussa]].

Verzia z 07:04, 3. október 2008

Libreto je kompletný literárny podklad (väčšinou) hudobného umeleckého diela (hlavne opery, operety, muzikálu prípadne oratória). Slovo pochádza z taliančiny, kde znamená zdrobneninu od slova libro= kniha.

Libreto vo všeobecnosti sa musí prispôsobiť jednak divadelnému prevedeniu ako takému, ako aj hudbe daného diela. Aby nastal súlad medzi hudbou a textom bola potrebná úzka spolupráca medzi skladateľom a libretistom (libreto sa často vickrát upravovalo). Ako literárna predloha pre libreto mohli slúžiť rôzne činoherné diela, romány, poviedky, historické udalosti, legendy či biografie. Niektoré libretá boli napísané bez predlohy, napr. libreto od Huga von Hofmannsthal, napísaného pre Richarda Straussa. Vo väčšine prípadov skladatelia skladali hudbu na už existujúce libreto, ale v niektorých prípadoch muselo byť libreto napísané dodatočne k už skomponovanej hudbe.

Operné libretá boli písané vo veršoch. Operetné (a muzikálové) libretá boli písané tak, že spievané texty boli veršované a hovorené boli prozaické.

História

Začiatky tvorby libriet súvisia so vznikom opery. Libretá v tom čase písali známi básnici a ak bolo dielo úspešné, zdielali slávu s autorom. Jedným z najznámejších libretistov bol Metastasio (1698–1782) (vlastným menom Pietro Trapassi), ktorý písal libretá pre rôznych operných skladateľov. Slávnym libretistom bol aj Lorenzo da Ponte, ktorý napísal libretá pre najslávnejšie Mozartove opery.

Nejskôr v 19. storočí sa libretisti postupne dostávali do úzadia a hlavný podiel slávy z úspešného diela získal skladateľ. V niektorých prípadoch nemal libretista ani len podiel na honorári. Našli sa aj skladatelia (najznámejší z nich bol Richard Wagner), ktorí si písali libreto sami.

Koncom 19. storočia a 20, storočí sa postupne stabilizovala pozícia libretistov, ktorí boli v zásluhách za úspech často radení na druhé miesto za skladateľom. V niektorých pípadoch dosiahli rovnakej slávy ako skladateľ, napr. Gilbert a Sullivan.

Druhy libriet:

Slávni libretisti

(v zátvorke najznámejší skladatelia s ktorými spolupracovali)

Pozri aj

Externé odkazy