Ústavný zákon

Ústavný zákon je zákon právnej sily ústavy. Ak je ústava písaná, tak je tvorená ústavnými zákonmi.

Spolu tak tvoria základný prameň ústavného práva a tým aj základný prameň práva v štáte a predstavujú normy najvyššej právnej sily. Prostredníctvom ústavných zákonov sa teda vykonávajú aj zmeny v ústave.

Keďže Ústava Slovenskej republiky je ústavou rigidnou, na jej zmenu treba prijatie ústavného zákona, čo vyžaduje schválenie trojpätinovou väčšinou Národnej rady SR.

Príkladom môže byť základné znenie zatiaľ posledného ústavného zákona: V čl. 78 ods. 3 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "možno však prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon"

Národná rada môže rozhodnúť o tom, či je predmetná úprava natoľko závažná, že je nutné ju upraviť formou ústavného zákona.
Samotná ústava však túto formu vyžaduje explicitne len v prípade vstupu Slovenskej republiky do štátneho zväzku s iným štátom
(alebo vystúpenia z neho) pričom ešte takýto ústavný zákon musí byť potvrdený referendom.

V minulosti mali podobu ústavného zákona napríklad aj dekréty česko-slovenského prezidenta.