Rudolf Beran: Rozdiel medzi revíziami

	Rudolf Beran
	český politik
Narodenie	28. december 1887; Pracejovice, okres Strakonice
Úmrtie	28. február 1954; Leopoldov
Odkazy
Commons	Rudolf Beran
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 10:28, 12. október 2008

Rudolf Beran (* 28. december 1887, Pracejovice, okres Strakonice – † 28. február 1954, Leopoldov) bol český politik, predseda vlády 2. česko-slovenskej republiky, predseda vlády Protektorátu Čechy a Morava.

Životopis

Po ukončeni odbornej hospodárskej školy v Strakoniciach sa zapojil do politiky. V roku 1905 bol pracovníkom Ústrednej jednoty českých hospodárskych spoločenstiev. Od roku 1906 pracoval na sekretaráte Českoslovanskej agrárnej strany. Úzko spolupracoval s Antonínom Švehlom, z ktorého poverenia sa v roku 1909 stal organizačným vedúcim a tajomníkom Združenia agrárneho dorastu, kde pôsobil až do prvej svetovej vojny.

V roku 1918 sa stal ústredným politickým tajomníkom agrárnej strany. V tejto funkcii vybudoval rozsiahlu sieť straníckeho aparátu po celej krajine. Od vzniku až do rozpadu Česko-Slovenska bol poslancom Národného zhromaždenia. Po Švehlovej smrti v decembri 1933 riadil stranu ako miestopredseda a ústredný tajomník. Predsedom agrárnej strany sa stal oficiálne v roku 1935. V agrárnej strane bol predstaviteľom pravého krídla, bol ochotný uvažovať o vytvorení vlády silnej ruky. V agrárnej strane patril medzi odporcov politiky Hradu a v roku 1935 sa neúspešne snažil zabrániť voľbe Edvarda Beneša za česko-slovenského prezidenta a spolu so stranami takzvaného Decembrového bloku presadiť kandidáta pravicového.

V roku 1938 sa už otvorene hlásil k spolupráci so Sudetonemeckou stranou a HSĽS. Po prijatí Mníchovského diktátu sa stal jedným z najvýznamnejších predstaviteľov krajiny. Výrazne sa angažoval pri vzniku Strany národnej jednoty, ktorá združila vśetky české neľavicové strany a časť národných socialistov, podieľal sa tiež na výbere Emila Háchu za česko-slovenského prezidenta.

Od decembra 1938 do marca 1939 bol predsedom vlády II. ČSR, ktorá zanikla vznikom Protektorátu Čechy a Morava, v ktorom sa stal jeho nakrátko prvým predsedom vlády. V apríli 1939 bol vystriedaný Aloisom Eliášom a uchýlil sa do ústrania na svoj statok v Pracejoviciach, o ktorého hospodárstvo se i počas svojej aktívnej politickej kariéry vždy staral. V tej dobe udržiaval kontakty s predstaviteľmi českého odboja a odboj i finančne podporoval. V roku 1941 ho zatkla nemecká polícia pre podozrenie z finančnej podpory protifašistického odboja, čo Beran popieral. Bol odsúdený na 10 rokov väzenia a finančný trest za napomáhanie pri velezrade. V decembri 1943 bol však prepustený.

Po oslobodení bol 19. mája [1945]] zatknutý, jeho činnosť od roku 1938 bola kvalifikovaná ako kolaborácia a Národný súd ho odsúdil na prepadnutie majetku a 20 rokov väzenia, v ktorom aj v roku 1954 zomrel.

Zdroj

Eduard Nižňanský: Kto bol kto za I. ČSR
Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985

Šablóna:CS-PM

@@ Riadok 13: / Riadok 13: @@
 ==Životopis==
-Po ukončeni odbornej hospodárskej školy v Strakoniciach sa zapojil do politiky. V roku [[1905]] bol pracovníkom Ústrednej jednoty českých hospodárskych spoločenstiev. Od roku [[1906]] pracoval na sekretaráte [[Republikánská strana zemedelského a maloroľníckého ľudu|Českoslovanskej agrárnej strany]]. Úzko spolupracoval s [[Antonín Švehla|Antonínom Švehlom]], z ktorého poverenia sa v roku [[1909]] stal organizačným vedúcim a tajomníkom Združenia agrárneho dorastu, kde pôsobil až do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Roku [[1918]] sa stal ústredným politickým tajomníkom agrárnej strany. V tejto funkcii vybudoval rozsiahlu sieť straníckeho aparátu po celej krajine. Počas celej [[Prvá česko-slovenská republika|I. ČSR]] bol poslancom [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]]. Po Švehlovej smrti v decembri [[1933]] riadil stranu ako miestopredseda a ústredný tajomník. Predsedom agrárnej strany sa stal oficiálne v roku [[1935]]. V agrárnej strane bol predstaviteľom pravého krídla, bol ochotný uvažovať o vytvorení vlády silnej ruky. V roku 1938 sa už otvorene hlásil k spolupráci so Sudetonemeckou stranou a [[HSĽS]]. Od decembra [[1938]] do marca [[1939]] bol predsedom vlády [[Druhá česko-slovenská republika|II. ČSR]], ktorá zanikla vznikom Protektorátu Čechy a Morava, v ktorom sa stal jeho predsedom vlády. V roku [[1941]] ho zatkla nemecká polícia pre podozrenie z finančnej podpory protifašistického odboja, čo Beran popieral. Po oslobodení bola jeho činnosť od roku 1938 kvalifikované ako kolaborácia a Národný súd ho odsúdil na 20 rokov väzenia, v ktorom aj v roku [[1954]] zomrel.
+Po ukončeni odbornej hospodárskej školy v Strakoniciach sa zapojil do politiky. V roku [[1905]] bol pracovníkom Ústrednej jednoty českých hospodárskych spoločenstiev. Od roku [[1906]] pracoval na sekretaráte [[Republikánská strana zemedelského a maloroľníckého ľudu|Českoslovanskej agrárnej strany]]. Úzko spolupracoval s [[Antonín Švehla|Antonínom Švehlom]], z ktorého poverenia sa v roku [[1909]] stal organizačným vedúcim a tajomníkom Združenia agrárneho dorastu, kde pôsobil až do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].
+V roku [[1918]] sa stal ústredným politickým tajomníkom agrárnej strany. V tejto funkcii vybudoval rozsiahlu sieť straníckeho aparátu po celej krajine. Od vzniku až do rozpadu Česko-Slovenska bol poslancom [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]]. Po Švehlovej smrti v decembri [[1933]] riadil stranu ako miestopredseda a ústredný tajomník. Predsedom agrárnej strany sa stal oficiálne v roku [[1935]]. V agrárnej strane bol predstaviteľom pravého krídla, bol ochotný uvažovať o vytvorení vlády silnej ruky. V agrárnej strane patril medzi odporcov politiky Hradu a v roku 1935 sa neúspešne snažil zabrániť voľbe [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] za česko-slovenského prezidenta a spolu so stranami takzvaného Decembrového bloku presadiť kandidáta pravicového.
+V roku 1938 sa už otvorene hlásil k spolupráci so Sudetonemeckou stranou a [[HSĽS]]. Po prijatí [[Mníchovská dohoda|Mníchovského diktátu]] sa stal jedným z najvýznamnejších predstaviteľov krajiny. Výrazne sa angažoval pri vzniku Strany národnej jednoty, ktorá združila vśetky české neľavicové strany a časť národných socialistov, podieľal sa tiež na výbere [[Emil Hácha|Emila Háchu]] za česko-slovenského prezidenta.
+Od decembra [[1938]] do marca [[1939]] bol predsedom vlády [[Druhá česko-slovenská republika|II. ČSR]], ktorá zanikla vznikom Protektorátu Čechy a Morava, v ktorom sa stal jeho nakrátko prvým predsedom vlády. V apríli 1939 bol vystriedaný [[Alois Eliáš|Aloisom Eliášom]] a uchýlil sa do ústrania na svoj statok v [[Pracejovice|Pracejoviciach]], o ktorého hospodárstvo se i počas svojej aktívnej politickej kariéry vždy staral. V tej dobe udržiaval kontakty s predstaviteľmi českého odboja a odboj i finančne podporoval. V roku [[1941]] ho zatkla nemecká polícia pre podozrenie z finančnej podpory protifašistického odboja, čo Beran popieral. Bol odsúdený na 10 rokov väzenia a finančný trest za napomáhanie pri velezrade. V decembri 1943 bol však prepustený.
+Po oslobodení bol [[19. mája]] [1945]] zatknutý, jeho činnosť od roku 1938 bola kvalifikovaná ako kolaborácia a Národný súd ho odsúdil na prepadnutie majetku a 20 rokov väzenia, v ktorom aj v roku [[1954]] zomrel.
 ==Zdroj==