Muráň (hrad): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
geobox, externé odkazy
Riadok 1: Riadok 1:
{{Geobox | Building
<!-- *** Heading *** -->
| name = Muránsky hrad
| native_name =
| other_name =
| category = Hrad
<!-- *** Image *** -->
| image = Muráň Castle gate 01.JPG
| image_caption = Hradná brána počas rekonštrukcie v roku 2007
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
| district = [[okres Revúca|Revúca]]
| commune_type = Obec
| commune = [[Muráň (okres Revúca)|Muráň]]
| municipality_type =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| city =
| landmark =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| coordinates_no_title = true
| elevation = 935
| elevation_round =
| lat_d =48| lat_m =45| lat_s =35.98 | lat_NS = S
| long_d =20| long_m =03| long_s =39.34 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
<!-- *** Dimensions *** -->
| length =
| width =
| height =
| number =
| area =
<!-- *** Features *** -->
| author =
| style =
| material =
<!-- *** History & management *** -->
| established = 13. storočie
| date =
| date_type =
| management =
| management_lat_d =
| management_long_d =
| owner =
<!-- *** Acess *** -->
| public = verejnosti prístupný
| access = mestská časť Šášovské podhradie
<!-- *** Codes *** -->
| code =
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Slovakia - outline map.svg
| map_background = Slovakia - background map.png
| map_caption = Poloha Muránskeho hradu na Slovensku
| map_locator = Slovensko
| map1 = Banská Bystrica Region - outline map.svg
| map1_background = Banská Bystrica Region - background map.png
| map1_caption = Poloha Muránskeho hradu v Banskobystrickom kraji
| map1_locator = Banskobystrický kraj
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Muransky hrad
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}

'''Muráň''' sú zrúcaniny [[hrad]]u nad obcou [[Muráň (okres Revúca)|Muráň]]. Muráň je tretí najvyššie položený slovenský hrad.
'''Muráň''' sú zrúcaniny [[hrad]]u nad obcou [[Muráň (okres Revúca)|Muráň]]. Muráň je tretí najvyššie položený slovenský hrad.
[[Image:Muráň Castle gate 01.JPG|thumb|right|200px|Hradná brána počas rekonštrukcie v roku 2007]]


== Poloha ==
== Poloha ==
Riadok 33: Riadok 110:


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
*{{Zámky|Muran}}
*{{Zámky|hrady-a-zamky/muran-hrad}}




[[Kategória:Muránska planina]]
[[Kategória:Muránska planina]]

[[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]]
[[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]]



Verzia z 15:56, 12. október 2008

Muránsky hrad
Hrad
Hradná brána počas rekonštrukcie v roku 2007
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Revúca
Obec Muráň
Nadmorská výška 935 m n. m.
Súradnice 48°45′35.98″S 20°03′39.34″V / 48,7599944°S 20,0609278°V / 48.7599944; 20.0609278
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mestská časť Šášovské podhradie
Poloha Muránskeho hradu na Slovensku
Poloha Muránskeho hradu na Slovensku
Poloha Muránskeho hradu na Slovensku
Poloha Muránskeho hradu v Banskobystrickom kraji
Poloha Muránskeho hradu v Banskobystrickom kraji
Poloha Muránskeho hradu v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Muransky hrad
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Muráň sú zrúcaniny hradu nad obcou Muráň. Muráň je tretí najvyššie položený slovenský hrad.

Poloha

Zrúcaniny Muránskeho hradu stoja na vrchu Cigánka (935 m n. m.), na južnom okraji Muránskej planiny, na sever od obce Muráň. Obec Muráň leží na križovatke ciest smerujúcich do Tisovca, Červenej Skaly a Revúcej, 9 km na SZ od Revúcej.

Dejiny

Hrad postavili ako kráľovský v 13. storočí na ochranu cesty, vedúcej z Gemera do Liptova a Zvolena. Vďaka svojim neobyčajne pestrým dejinám patrí k najznámejším gemerským hradom. V roku 1271 sa nazýva Mwran, a nevieme ako v tom čase vyzeral, pretože ho v prvej polovici 15. storočia prestavali. Je viac ako pravdepodobné, že už v tom čase veľký priestor jediného nádvoria obklopoval hradobný múr s viacerými baštami.

Keď sa Jiskrove a bratrícke vojská zmocnili Gemera, vytvorili si na Muránskom hrade veľké zhromaždisko. Približne v strede areálu stál palác s kaplnkou a ďalšími obytnými a hospodárskymi budovami. Matej Bašo, lúpežný rytier, je tiež spájaný s dejinami hradu a to v rokoch 1529-49, keď hrad vlastnil a so svojou družinou podnikal výpravy do širokého okolia Malohontu, Gemera a Spiša, kde prepadával a raboval panské sídla a dediny. Vypálil Levoču, Dobšinú a jeho meno je spojené aj so zničením kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji, ale aj s tvrdým vykorisťovaním poddaných. Cisárske vojsko, ktoré vyslal proti nemu snem, hrad v roku 1548 dobylo a Bašu zabili pri úteku z hradu.

Z ďalších majiteľov si zaslúžia pozornosť Séčiovci (Széchyovci), ktorí hrad odkúpili a po roku 1621 aj prestavali. Po zavraždení Juraja Séčiho, sa o hrad starala jeho manželka Mária spolu so 4 dcérami. Najstaršia z nich sa po ovdovení znovu vydala za Františka Vešelényiho, známeho organizátora proticisárskeho sprisahania v roku 1666. Po jeho smrti vdova (ktorá bola nielen udatná ale aj pekná a volali ju „Muránska venuša“) hrad urputne bránila a cisárske vojská ho dobyli až po 3 rokoch v roku 1670. V roku 1720 predala hrad kráľovská komora Štefanovi Kohárymu. Jediná dcéra posledného Koháryho sa vydala za Coburga a tí vlastnili hrad až do roku 1945.

Hrad v 18. storočí dvakrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný. V roku 1972 hrad vyčistili a od roku 1980 sa vykonávala postupná nutná údržba hradu.

Exteriér

Na rozsiahlom nádvorí stálo niekoľko budov. Veľké nádvorie obklopovalo opevnenie, ktoré sledovalo tvar terénu. Na jeho severovýchodnej strane bolo niekoľko kruhových bášt, na západnej strane boli hranolové bašty. Keďže hrad bol ťažko prístupný vybudovali v jednej hranolovej bašte výťah. Vstupná veža je gotická, v jej interiéri je kamenná sedília (sedadlo). Na jednom z múrov je viditeľná renesančná nárožná listová a esovitá sgrafitová ornamentika.

Súčasný stav

Úprava okolia a pokusy o konzerváciu hradných ruín prispeli k čitateľnosti jednotlivých budov rozmiestnených po rozsiahlom nádvorí. Hrad by však poriadne potreboval vyčistiť od náletovej zelene a samozrejme zakonzervovať múry.

V roku 2005 sa uskutočnila pomerne rozsiahla rekonštrukcia hradu, v rámci ktorej boli postavené dve vyhliadkové plošiny. Tiež bola zrekonštruovaná hradná brána.

Prístup

Turistickým chodníkom z obce Muráň po červenej značke a modrej značke prídeme najprv ku chate pod hradom – Zámok, kde si chvíľu oddýchneme. Na hrad pokračujeme povedľa pamätníka z roku 1883. Cesta začína mierne stúpať a po červenej značke po chvíli prídeme na malú plošinku pod impozantné vápencové bralo. Keď pozrieme smerom hore uvidíme zvyšky hradných múrov. V týchto miestach bol vybudovaný výťah - škripec, pomocou ktorého dopravovali do hradu všetok materiál. Cesta začína znova stúpať a prichádzame k miestu, kde sú v skale vytesané pravidelné žliabky slúžiace na upevnenie drevených trámov pre schody, ktorých bolo vyše 100. Za 1 3/4 hodiny prichádzame priamo k vstupnej bráne. Iný prístup - od horárne na Veľkej lúke (Muránska planina) po žltej značke cca 3/4 hodinu, z miestnej časti Muráňa - Predná hora smerom na Červenú skalu po cca za 1 1/2 hodiny.

Okolie

Muránska planina je národný park v rovnomennom pohorí. Umožňuje svojim návštevníkom množstvo výletov po krásnych turistických chodníkoch.

Iné projekty

Externé odkazy

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.